Podľa vládou schváleného rozpočtu má mať zdravotníctvo na budúci rok k dispozícii 6,4 miliardy eur. Stavovské organizácie aj nemocnice považujú rozpočet za nedostatočný. Vládou schválený rozpočet prerokuje parlament v novembri. )

Rozpočet pre zdravotníctvo počíta s najnižšou platbou za poistencov štátu za posledné roky. Štát sa spolieha na rast odvodov od ekonomicky aktívnych osôb, za poistencov štátu chce zaplatiť 1,1 miliardy eur. V porovnaní s tohtoročným rozpočtom, kde je schválená platba štátu viac ako 1,4 miliardy, je to pokles o 330 miliónov.

Zdravotníkov sklamalo najmä zvýšenie platov, ktoré sa majú valorizovať podľa platného mzdového automatu a narastú o 3,8%. Ako upozornil prezident Slovenskej komory zdravotníckych záchranárov František Majerský, pri 4percentnej inflácii to znamená, že záchranár zarobí za svoju prácu ešte menej ako v roku 2021.

Sklamanie vyjadrila aj Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek. „Vláda nevie splniť záväzok, s ktorým vstupovala do volebného obdobia, kde sľubovala sestrám a pôrodným asistentkám navýšenie miezd,“ konštatovala komora, pripomínajúc sľub v programovom vyhlásení vlády zvýšiť priemernú mzdu zdravotným sestrám na úroveň 110 % priemernej mzdy v hospodárstve.

„Podľa údajov, ktorými disponuje ÚHP, ktoré dávalo poklady na tvorbu rozpočtu, v roku 2020 bol plat zdravotnej sestry 117 % priemernej mzdy,“ povedal minister  financií Igor Matovič po schválení rozpočtu vládou.

Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský pripravuje analýzu odmeňovania zdravotníkov v okolitých krajinách, ktoré avizujú výrazné zvyšovanie platov. Vládou schválený rozpočet prerokuje parlament v novembri.

V rozpočte na budúci rok je najnižšia platba za poistencov štátu, akú sme mali od roku 2010.

Rozpočet slovenského zdravotníctva na rok 2022 bol jedinou témou minulotýždňového stretnutia odborníkov za Okrúhlym stolom zdravotníctva. Zúčastnili sa ho zástupcovia Asociácie nemocníc Slovenska (ANS), Asociácie zdravotných poisťovní (AZP), odborového zväzu zdravotníctva, ambulantného sektora aj pacientskych organizácií.

Výkonný riaditeľ Asociácie zdravotných poisťovní Michal Štofko komentoval rozpočet pre zdravotníctvo z dielne ministra financií, ktorý vykazuje mierny nárast, ale zdôraznil, že je to otázka metodiky.

„Príbeh rozpočtu sa začal pred dvomi týždňami, keď sa znížila platba za poistenca štátu, čo znižuje bázu, z ktorej sa vychádza pri rozpočte na budúci rok. Keby to tak nebolo, tak rozpočet na verejné zdravotné poistenie je presne o jeden milión nižší,“ konštatoval.

Michal Štofko pripomenul, že v rozpočte na budúci rok máme najnižšiu platbu za poistenca štátu, akú sme mali od roku 2010. „Nepozeral som staršie dáta. Platba za poistenca je v prepočte 31 eur, tento rok to bolo 37, minulý rok sme mali túto sadzbu prekročenú cez 40 eur. ČR má tento rok platbu za poistenca štátu na úrovni 77 eur,“ porovnal.

Celkový objem peňazí v zdravotníctve rastie, rastú príjmy od ekonomicky aktívnych osôb. „Už tento rok sú príjmy do verejného zdravotného poistenia o 78 miliónov vyššie, ako sa predpokladalo. Ekonomicky aktívne obyvateľstvo prispieva výrazne viac ako sa čakalo. Výdavky rastú o 400 miliónov, no ministerstvo financií súčasne zadefinovalo úsporu na úrovni 249 mil. Nemyslíme si, že sa naplnia očakávania, ktoré ministerstvo má, čo sa týka úspor. Je to takmer isté,“ zhodnotil Štofko riziká rozpočtu.

Otázne očakávania

Podľa Michala Pišoju, predsedu predstavenstva AGEL SK, si treba položiť otázku, či chceme dosiahnuť európsku alebo západoeurópsku úroveň zdravotníctva.

„Môžeme sa porovnávať smerom na východ, v tom prípade je možno ten rozpočet perfektný. Sme v závese Českej republiky, máme porovnateľné odvodové zaťaženie, HDP v ČR je o 20% vyššie ako v SR, čo znamená viac financií pre verejné zdravotné poistenie.

Do českého systému tečie výrazne viac absolútnych peňazí, ktoré umožňujú medicínsky rozvoj, ale zároveň tieto politiky znamenajú výrazné navýšenie platov zdravotníckych pracovníkov. Platový automat neexistuje, je to vždy na základe dohody. Rozdiel pri sestrách je 300 eur pri tarife, pri lekároch je to trochu viac,“ načrtol Pišoja situáciu v Českej republike.

Dodal, že balík pre slovenské zdravotníctvo každý rok rastie. „Ale za posledných šesť rokov som nezažil rok, kedy by nemocnice dostali niečo navyše okrem toho, čo pokrýva ani nie 100% zákonných mzdových nárastov. Boli roky, kedy sme dostali 70 – 80%. Keď sa bavíme o in ácii, nárastoch energií – nič neprišlo,“ opísal skúsenosti a zdôraznil, že súčasné kroky vrátane parametrov rozpočtu a zvyšovania platov zneisťujú zdravotníkov, zvažujúcich odchod.

Konkurencieschopnosť

Viceprezident Asociácie nemocníc Slovenska Igor Pramuk označil ČR za nedostižný sen, čo sa týka nancovania a rozvoja. „My premýšľame, ako prežiť. Nie sme konkurencieschopní v priestore strednej Európy. Nemáme dostatok personálu. Chceme získať zamestnancov, ale nemáme odkiaľ.

Na reálny stav ľudí, ktorých by sme potrebovali, potrebujeme oveľa vyššie mzdové náklady. Okolité krajiny si ochraňujú svoj trh a svojich zdravotníkov tým, že im navyšujú mzdy. My sa s valorizáciou nedostávame ani na 80% toho, čo ponúkajú okolité krajiny,“ povedal Pramuk.

Rozpočet nezohľadňuje in áciu či nárast cien energií, ktorý za Asociáciu nemocníc Slovenska vyčíslil na 20 miliónov eur. V súvislosti s DRG uviedol ako príklad Nemecko, kde sa automaticky navyšuje koe cient úhrad o vstupné náklady ako energie či valorizácia miezd. I. Pramuk pripomenul vyjadrenie exministra Mareka Krajčího z čias, kedy bol opozičným poslancom.

„Pred tromi rokmi vo výbore navrhoval, že zdravotníctvo potrebuje minimálne 4,5 % za poistenca štátu. Teraz je to 2,77 % a je to v poriadku?“ poukázal na fakt, že neštátne nemocnice sa týmto nancovaním dostávajú na hranu udržateľnosti s tým, že tretina nemocníc združených v asociácii nemocníc sú neziskové organizácie a druhú tretinu tvoria nemocnice patriace pod samosprávy.

Platový automat

Platový automat v zdravotníctve je potrebný. Povedal to predseda Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnej práce Anton Szalay.

Valorizačný mechanizmus prijatý v roku 2016, ktorým sa mzdy pracovníkov v 27 zdravotníckych povolaniach napojili na vývoj priemernej mzdy v národnom hospodárstve, vníma ako stabilizačný prvok.

„Ak by nemali valorizačný mechanizmus, tak vzhľadom na finančné toky do nemocníc by zamestnanci nezarobili ani toľko a bolo by ich tu ešte menej,“ uviedol Szalay.

Podľa neho budú mať nemocnice čoskoro problém zohnať ľudí aj na nezdravotnícke profesie. „V programovom vyhlásení vlády môže byť zámery prilákať zdravotníkov zo zahraničia domov, ale za týchto podmienok sa nám ľudia nevrátia. Minister zdravotníctva nám predložil návrhy na zvýšenie koeficientov, ale nie je tam finančné krytie. A dostávame sa do začarovaného kruhu,“ zhodnotil situáciu.

Prezident Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko nechápe, prečo mzdový automat u sudcov nikomu nevadí, ale u lekárov a sestier áno.

„Prečo nikto nešpiritizuje, že sudcovia majú byť platení od výkonu, ale u lekárov chceme, aby boli platení od výkonu? V nemocniciach sa to takmer skoro nedá. Vo vyspelých štátoch typu Švédska, Dánska, Nemecka nikto nerieši, či majú mzdový automat. Majú ho,“ dodal Petko.

Bez reformy?

Budúcoročný rozpočet označil za základný problém, ktorý pochová optimalizáciu siete nemocníc.

„Zákon asi bude prijatý vo virtuálnej forme, aby sa mohol čerpať plán obnovy. Ale optimalizácia siete nemocníc týmto rozpočtom padla. Pokiaľ bude pokračovať živelná strati fikácia, naozaj sa môže stať, že zanikne nemocnica, ktorá je pre daný región nevyhnutná,“ upozornil Petko.

Pripomenul, že vládny program hovorí o snahe zabezpečiť návrat slovenských lekárov a sestier zo zahraničia. „Som zvedavý, koľko sa ich vráti, zatiaľ húfne odchádzajú opačným smerom,“ dodal.

V situácii, kedy sú dlhé čakacie doby na vyšetrenia ku kardiológovi či iným špecialistom, označil naplánované úspory 26 miliónov v rozpočte na špecializovanej ambulantnej starostlivosti „za chorý nápad“.

Podľa Pišoju nie je transparentne určená priorita štátu. „Nevieme, čo od nás ako od poskytovateľov štát chce. Chce, aby sme sa sústredili na vybrané diagnózy? Aby sme znížili ich výskyt v rámci čakačiek? V prípade, ak by to bolo zadefinované ako je v to v českej úhradovej vyhláške, tak poskytovateľ jasne vie, že má paušálnu platbu a tá platba je za poskytovanie väčšinou akútnej zdravotnej starostlivosti, ktorá tvorí 55% výkonov.

Potom je vymenovaná starostlivosť, skupina diagnóz, ktoré sú vnímané ako problematické z pohľadu štátu a preto ich púšťa do bezlimitného prostredia tak, aby dokázal obslúžiť čo najväčšie množstvo pacientov,“ popísal český model financovania. V súvislosti s voľbami v Česku spomenul prísľub navýšenia tarifných platov o 6 %.

Scenáre

K stabilizácii v sektore neprispelo ani avizované zmrazenie štvrť miliardy eur pre zdravotné poisťovne na záver tohto roka. Michal Štofko za Asociáciu zdravotných poisťovní povedal, že zdravotné poisťovne tento rok vôbec nepredpokladajú pokles výdavkov.

„Keď ministerstvo počíta očakávanú skutočnosť výdavkov na celý rok, tak zoberie prvých šesť mesiacov a vynásobí to dvoma, pričom pomer prvého a druhého polroka je 48 ku 52. Takéto zmeny a rozpočty robia prostredie nestabilným,“ povedal a dodal, že z tejto redukcie platby za poistencov štátu vyplýva hrozba ozdravných plánov pre všetky tri zdravotné poisťovne.

Na otázku, či je zámerom znižovania platieb prechod na jednu štátnu poisťovňu, Štofko podotkol, že prvou poisťovňou, ktorá by išla do ozdravného plánu, by bola štátna. Ako príklad štátom riadeného unitáru uviedol Sociálnu poisťovňu.

Marián Petko očakáva na jar scenár, ktorý nazval „Uhliarik 2“. Ak poisťovne nenavrhnú poskytovateľom navýšenie, nemocnice vypovedajú zmluvy.

„SOZ bude trvať logicky na tom, aby došlo k valorizácii platov, my na to nebudeme mať reálne peniaze. LOZ vyslalo jasný signál ohľadom služieb a ja vôbec nepochybujem, že ho naplnia. A máme tu model, čo nás čaká. Ak ambulantní poskytovatelia vypovedajú zmluvy a pôjdu na priamu platbu, pacienti nebudú mať zabezpečenú starostlivosť. A okrem toho dôjde k oveľa intenzívnejšiemu odliv lekárov a sestier ako doposiaľ,“ predpovedá Petko.

Zodpovednosť nesie podľa neho štát, a to aj prijatím tohto rozpočtu na budúci rok, ktorý ešte viac zhorší situáciu.

NÁZORY

Koľko by malo byť peňazí v rozpočte na budúci rok?

A. Szalay

Za optimálne považujem sadzbu 5 % za poistencov štátu ako prvý krok, DRG systém valorizovaný o infláciu ako v Nemecku. Ak by tieto dve veličiny boli naplnené,nemocnice by sa dostali do stavu, že by mohli vyčleniť peniaze aj na investície a zlepšenie pracovných podmienok. Aj miera odmeňovania zamestnancov by bola vyššia.

M. Pišoja

Ak sa chceme priblížiť k ČR, mali by sme sa minimálne skúsiť dorovnať percentuálnym podielom na HDP. Nesmieme zabudnúť na investičný dlh, ktorý je tu nakopený, plus ročné zvyšovania financií, ktoré umožnia dohnať investičný dlh za posledných 30 rokov.

M. Štofko

Základom by mal byť stabilný systém, predvídateľný na dlhšie obdobie na 6 mesiacov. Aby sme každý rok vedeli počítať s tým, čo sa bude diať v systéme. Každý aktér v systéme sa tak vie lepšie zariadiť a ľahšie vyjednávať.

M. Petko

Ak chceme, aby loď zdravotníctva išla východným smerom, nechajme rozpočet tak, ako je, ale o chvíľu bude bez tých, ktorí budú kormidlovať .Na udržanie status quo treba zhruba plus 300 miliónov, na navýšenie miezd a energií. Ak chceme, aby do úvahy prichádzalo riešenie investičného dlhu, musela by to byť jedna miliarda navyše.

20.10.2021, ZDRAVOTNÍCKE NOVINY