Slovenský zväz zdravotníctva a sociálnych služieb (SOZ ZaSS) vníma s veľkou nevôľou navrhovanú zmenu v rámci novely zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Ak by úprava prešla, významne sa tým oslabí pozícia zamestnanca pri jeho ochrane pred teplom na pracovisku.
V tomto období sa ukončilo medzirezortné pripomienkové konanie k návrhu novely zákona NR SR č. 355/2007 Z. z. SOZ ZaSS vyjadril zásadnú pripomienku – nesúhlas s tým, aby sa vypustila kľúčová povinnosť zamestnávateľa v súvislosti s ochranou zamestnancov pri záťaži teplom a chladom.
V súčasnosti je zamestnávateľ povinný po dohode so zástupcom zamestnancov (odborovou organizáciou) upraviť vnútorným predpisom zabezpečovanie opatrení pri nadmernej záťaži teplom a chladom pri práci. V návrhu novely zákona sa táto povinnosť pre zamestnávateľa vypúšťa. „Trváme na tom, aby zostala povinnosť zamestnávateľa vypracovať vnútorný predpis po dohode so zástupcami zamestnancov zachovaná. Už teraz pri vydávaní vnútorného predpisu je to boj zamestnávateľa a zamestnancov. Zamestnávatelia sa snažia opatrenia obchádzať ako sa dá, ale keď už nebudú mať povinnosť zo zákona vypracovať predpis, zamestnanec nebude absolútne chránený,“ povedala Daniela Pochybová, podpredsedníčka SOZ ZaSS.
Podľa vyhlášky MZ SR č. 99/2016 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci si zástupcovia zamestnancov v súčasnosti môžu so zamestnávateľom dohodnúť vhodné opatrenia na ochranu pracovníkov. Ide najmä o úpravu pracovného času, poskytnutie vhodných pracovných a ochranných odevov (prírodné a savé materiály, vzdušné, ľahké odevy), zabezpečenie pitného režimu, predĺženie prestávky na obed, zavedenie bezpečnostných prestávok, tienenie okien, klimatizácia atď. „Ak by prešla novela zákona v navrhovanom znení, zamestnávateľ by si sám určil, ktoré opatrenia využije, resp. nevyužije, nie je vylúčené, že by to nebolo na prospech zamestnancov – je otázne, či by sa opatrenia neminuli účinkom. Zamestnávateľ môže vybrať opatrenia, ktoré nebudú vhodné na dané pracovisko, ale zamestnávateľ bude mať minimálne náklady, a to je predsa dôležité,“ upozornila D. Pochybová.
Je pritom známe, že nevhodné teplotné podmienky na pracovisku spôsobujú zdravotné problémy. Môže dôjsť prehriatiu organizmu – hypertermii. Prvé zdravotné príznaky hypertermie sú slabosť, bolesť hlavy, nevoľnosť, krátke dýchanie, zrýchlená srdcová frekvencia, apatia, ospalosť, znížený pracovný výkon a pod. Pri dlhodobej záťaži teplom môžu byť následky ešte vážnejšie.
Príklad: operačné sály
Operačný tím má predpísaný odev, ktorý musí nosiť bez ohľadu na mikroklimatické podmienky na sále. Nie vo všetkých operačných sálach je nainštalovaná nútená výmena vzduchu, a aj keď je, nemusia byť teplotné podmienky optimálne – napríklad podľa osobitného predpisu v sále musí byť teplota najmenej 25°C . Ďalším zdrojom, produkujúcim tepelnú záťaž, sú svetelné zdroje. Je potrebné zohľadniť aj fyzickú záťaž, prácu vo vynútených polohách, chemické látky, čo sú faktory znásobujúce záťaž operatérov, inštrumentárok. Podobné to je aj u profesií na lôžkových oddeleniach v nemocniciach, zariadeniach sociálnych služieb atď.