Obrázok: Zdravotníčky pri presune pacienta v Nemocnici Poprad Zdroj: TASR/Michal Svítok

Sestry nepotrebujú podávať hromadné výpovede, odchádzajú tak či tak a zdravotníctvo je už v terminálnom štádiu, varujú.

Do konca júna chceli vládni činitelia predstaviť konkrétny návrh, ako zvýšia platy zdravotníkom. Termín, ktorý si sami dali, však podľa zdravotníkov nedodržali a medzi lekármi, sestrami či záchranármi sa zhoršuje nálada a prehlbuje frustrácia.

„Namiesto konkrétnych riešení sú slovenskí zdravotníci svedkami naťahovania času, napriek tomu, že dali kompetentným od februára do júna nerušených päť mesiacov na prípravu stabilizácie zdravotníckeho personálu,“ píše šesť zdravotníckych organizácií v spoločnom vyhlásení a podotýkajú, že ani nedostali jasné vysvetlenie, prečo sa návrhu nedočkali.

Aj ďalšie nami oslovené organizácie hovoria, že im ministerstvo zdravotníctva doteraz žiadny oficiálny návrh nepredstavilo.

Navyšovanie miezd malo pomôcť stabilizovať zdravotníkov, keďže personálne problémy sa stávajú každým rokom viac a viac alarmujúce.

Pandémia, počas ktorej si zdravotníci siahli na dno síl, ešte viac prehĺbila nedostatok skúsených lekárov, sestier, sanitárov či záchranárov. Navyše sa Slovensko stalo krajinou, ktorá ani nedokáže konkurovať okolitým štátom, kde už stihli platy zdravotníkom zvyšovať.

Zdravotníci: Nič sme nedostali

„Čakali sme, že budú doručené návrhy, tak ako bolo verejne prezentované ministrom zdravotníctva – do 30. júna. Toto sa neudialo. Síce predstavitelia vlády hovoria o tom, že sa aktuálne diskutuje o mzdách alebo že už sú návrhy, ale my ako organizácia sme žiadny oficiálny návrh odmeňovania zdravotníckych pracovníkov nedostali,“ hovorí Lukáš Kober zo Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek.

Žiadny konkrétny návrh nemajú v rukách ani záchranári.

„Ja som celkom zvyknutá, ako to prebieha v našom štáte, ale zamestnanci to vnímajú negatívne,“ hovorí o nedodržaní termínu predsedníčka Základnej odborovej organizácie pri Záchrannej službe Bratislava Zuzana Pukancová.

Podľa nej, ak si členovia vlády určili termín, mali ho dodržať, a ak to nestíhali, mali oznámiť prečo.

Predseda Slovenského odborového zväzu pracovníkov zdravotníctva a sociálnych služieb Anton Szalay hovorí, že posledný návrh, ktorý videli, bol ešte z polovice júna – odvtedy nič iné nedostali. Lekársky odborár Peter Visolajský však tvrdí, že to ani nebol návrh, len akýsi prepočet.

„Zdravotníci očakávali, že bude niečo predložené, čo pomôže zastabilizovať odborníkov v nemocniciach. Týmto krokom vláda len vyháňa ďalších zdravotníkov, ktorí si dali na zváženie či zotrvajú na pracoviskách alebo skončia,“ hovorí Szalay.

Podľa neho buď odídu do dôchodku, alebo pôjdu pracovať niekam inam, keďže sa prakticky nič nezmenilo.

To, že zdravotníkom nebol do konca júna predstavený návrh, považujú komory aj odbory za hrubé porušenie dohody. Hovoria o ťahaní medových motúzov podpor nos. Táto situácia len zhoršuje náladu medzi zdravotníkmi, ktorým došla trpezlivosť.

Teraz žiadajú bezodkladné predstavenie legislatívy navyšujúcej mzdy v čo najkratšom čase.

Štyri alternatívy

Na konkrétne návrhy sme sa ministerstva pýtali začiatkom týždňa, no neúspešne.

„Potvrdzujeme slová premiéra Eduarda Hegera a ministra financií Igora Matoviča, že rokovania so zástupcami zdravotníckych pracovníkov naďalej prebiehajú,“ odkázalo tlačové oddelenie ministerstva zdravotníctva. Podľa neho by voči partnerom nebolo korektné, keby prezrádzali akékoľvek podrobnosti z prebiehajúcich rokovaní.

Zrejmé je len to, že sa rieši viacero alternatív.

„Návrhy sú od 200 miliónov eur po návrh lekárskeho odborového združenia, ktorý je 1,2 miliardy eur,“ povedal v rozhovore pre Aktuality.sk koncom júna minister Lengvarský.

Podľa našich informácií sú v hre štyri varianty navyšovania platov, každý z nich je v stovkách miliónov eur. Niektoré počítajú nielen so zvýšením koeficientu platu, ale aj s tým, že sa budú odmeňovať i odpracované roky, čo bola požiadavka sestier aj lekárov.

Alternatívy tiež počítajú s tým, že sa buď budú zvyšovať platy takmer všetkým zdravotníkom, alebo len tým, ktorí patria medzi nedostatkové profesie.

Nálady a kroky

Ako sa ale čas naťahuje, nálada medzi zdravotníkmi sa zhoršuje.

„Niektorí to vnímajú tak, že štát sa o nich absolútne nezaujíma, odmieta s nimi komunikovať. Lebo to nie je len úloha ministerstva zdravotníctva. Na krytie výdavkov sa musia nájsť financie, takže to už presahuje rámec ministerstva zdravotníctva, tam sa musí nastaviť rozpočet,“ hovorí o záchranároch Pukancová.

Záchranárske odbory už pred pár týždňami vyhlásili štrajkovú pohotovosť a žiadajú splnenie viacerých požiadaviek – nielen zvýšenie platov, ale aj zlepšenie pracovných podmienok. Ak sa do septembra nič neudeje, Pukancová hovorí, že podniknú kroky. Nateraz ich nechcela komentovať.

Hovorí, že išli slušnou cestou, nechcú vyvolávať napätie, ale donekonečna sa čakať nedá.

„Súčasné platné mzdové koeficienty nezabezpečia nárast ani o infláciu, teda životná úroveň záchranárov klesá a už vôbec nemôžeme hovoriť o motivácií zostávať pracovať na Slovensku alebo v záchrannej službe,“ hovorí prezident komory záchranárov František Majerský.

Vopred svoje kroky avizovalo aj Lekárske odborové združenie, ktoré má na vládu tiež viacero požiadaviek. Viac ako 3000 lekárov je v prípade ich nesplnenia ochotných podať po lete hromadné výpovede.

Visolajský hovorí, že nielen pri platoch, ale ani pri ďalších požiadavkách nevidia posuny. „Pokiaľ nedostaneme konkrétne kroky, ako sa našich osem požiadaviek ide riešiť, lekári idú do podávania výpovedí,“ potvrdil lekársky odborár.

„Sestry odchádzajú aj bez hromadných výpovedí,“ hovorí zase Kober. Prízvukuje, že na Slovensku chýba 16- až 18-tisíc sestier a len počas pandemických rokov odišlo takmer 3000 sestier, kdežto do systému vstúpilo len 700 absolventov.

Sestry sú podľa jeho slov frustrované a unavené už dlhodobo. Ak budú mať záujem spolupracovať s LOZ pri výpovediach, komora ich podporí.

Vláde už podľa jeho slov nedávajú žiadny termín, nevidia v tom zmysel.

„Terminálne štádium zdravotníckeho systému je v poslednej fáze a pokiaľ vláda nemá snahu niečo riešiť, tak zdravotnícky systém skolabuje,“ hovorí Kober.

Finančné krytie

Aj keď zdravotníkom budú predstavené návrhy, nebude im to stačiť. Podľa nich musia mať návrhy aj reálne finančné krytie.

Koľko financií bude potrebných, bude závisieť od toho, ktorá z alternatív sa vyberie.

No je jasné, že ministerstvo peniaze nezíska len šetrením v iných oblastiach, ale bude potrebovať aj zdroje od ministerstva financií.

„Tie sú aj súčasťou negociácií ohľadom rozpočtu verejnej správy na budúci rok,“ hovorí ministerstvo zdravotníctva.

Zdroj: www.aktuality.sk

Autor: Jana Čunderlíková

Od SOZZASS