Započítavanie odpracovaných rokov do základnej mzdy v niektorých prípadoch prinieslo problémy.
Nárokovateľná zložka základnej zložky zdravotníkov podľa odpracovaných rokov sa riešila od augusta minulého roka. Podmienky vrátane dĺžky praxe aj dotknutých profesií sa opakovane menili. Posledné rozsiahle úpravy sa udiali narýchlo 30. novembra, v posledný deň pred účinnosťou hromadných výpovedí lekárov, ktoré zorganizovalo Lekárske odborové združenie (LOZ). Napriek niekoľkomesačnej príprave prax priniesla nedostatky. Pôvodne sa so zohľadnením odpracovaných rokov rátalo len pri piatich povolaniach – lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka a zdravotnícky záchranár. Za každý odpracovaný rok sa mala základná mzda zvýšiť o jedno percento, najviac však za 20 rokov. Tento návrh predniesol v auguste vtedajší minister financií Igor Matovič.
Už v septembri to neplatilo. Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb poukázal na diskrimináciu ostatných zdravotníckych profesií. Po rokovaniach s ministerstvom zdravotníctva vznikla dohoda, že odpracované roky sa zohľadnia všetkým zdravotníckym pracovníkom v ústavných zariadeniach a záchrankách.
Hromadné výpovede prinútili vládu na poslednú chvíľu prijať požiadavky LOZ.
Prax odpracovaná v zariadeniach sociálnych služieb sa nezarátava.
A. Szalay
Týkali sa vyšších koeficientov pre základné mzdy aj vyšších príplatkov pre lekárov za každý odpracovaný rok. Lekárovi bez atestácie tak k základnej mzde patrí 1,5 percenta, teda 0,015-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve spred dvoch rokov. Atestovaný lekár dostáva viac, a to 2,5 percenta z priemernej mzdy. LOZ presadil, že tento príplatok za odpracované roky sa v roku 2025 zvýši na tri percentá a zohľadňovanie praxe sa z pôvodných 20 zarátavaných rokov predĺžilo na 30 rokov.
Ostatní zdravotnícki pracovníci dostávajú za dĺžku doterajšieho zamestnania menej. Všetkým zdravotníkom vrátane nedostatkových profesií, ako sú sestry, sanitári či zdravotnícki záchranári, vláda pridala k základnej mzde jedno percento (0,01-násobok priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov) za každý odrobený rok. Na rozdiel od lekárov však mohli požiadať o plošný stabilizačný príspevok 5 000 eur.
Kolotoč rýchlych zmien uzavrel parlament vlani v posledný novembrový deň, keď poslanci zjednotili inštitút odpracovaných rokov pre všetkých zdravotníkov a schválili podľa vzoru lekárov 30 rokov zohľadnenej praxe v základnej mzde.
Výhrady
Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb to hodnotí pozitívne, ale má výhrady na základe informácií z terénu. Zdravotníkom, ktorí pracovali v zariadeniach sociálnych služieb a prešli do zdravotníckych zariadení, neboli uznané odpracované roky.
„Týka sa to nielen sestier, ktoré sme najviac chceli stabilizovať. Zvýšili sa im síce koeficienty a zaviedlo sa započítavanie odpracovaných rokov, ale prax odpracovaná v zariadeniach sociálnych služieb sa nezarátava, aj keď tam sestry vykonávali ošetrovateľskú činnosť,“ hovorí predseda Anton Szalay. Na stole má sťažnosť od sestry, ktorá pracovala 28 rokov v zariadení opatrovateľskej služby, a keď nastúpila do nemocnice, bola jej zarátaná len prax odpracovaná v zdravotníckom zariadení.
Okrem sestier platia tieto pravidlá aj pre ďalšie profesie – praktické sestry, sanitárov, psychológov, logopédov, liečebných pedagógov, nutričných terapeutov zo sociálnych zariadení. Odbory poukazujú na to, že tento postup je síce z právneho hľadiska v súlade so zákonom, ale v realite zariadenia sociálnych služieb často suplujú zdravotnícke zariadenia a nahrádzajú dlhodobú starostlivosť.
Ministerstvo zdravotníctva zaslalo po novelizácii zákona č. 578/2004 zamestnávateľom metodické pokyny k postupu pri zvýšení základnej zložky mzdy a zavedení nového zákonného inštitútu zvyšovania základnej zložky mzdy za odpracované roky pre 25 zdravotníckych povolaní, ktoré poskytujú zdravotnú starostlivosť v ústavných zdravotníckych zariadeniach a v ambulanciách záchrannej zdravotnej služby.
Podľa nich sa nárok na zvýšenie základnej mzdy o odpracované roky vzťahuje len na zamestnanie v zdravotníckom zariadení, a to bez ohľadu na to, či ide o zdravotnícke zariadenie ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ústavnej zdravotnej starostlivosti alebo lekárenskej starostlivosti.
„Obrátili sme sa listom na ministra zdravotníctva aj ministra práce, sociálnych vecí a rodiny so žiadosťou, aby zmenili zákon č. 578. Naformulovali sme presné znenie príslušného článku zákona. Obrátili sme sa aj na poslancov zdravotníckeho výboru so žiadosťou o podporu. Túto problematiku sme otvorili aj na rokovaní odvetvovej tripartity,“ hovorí A. Szalay.
Žiadnu reakciu od členov parlamentného výboru pre zdravotníctvo nedostali.
Dva termíny
Zdravotnícky odborový zväz poukazuje aj na ďalšie nezrovnalosti. Základná zložka platu sa valorizuje podľa priemernej mzdy vždy k 1. januáru, kým prax sa ráta vždy od nástupu do zamestnania.
„Až 90 % zamestnancov nastupuje do zdravotníckych zariadení po ukončení školy, teda v júli, auguste, septembri. Ak zdravotníci nastúpia v júli, majú nulovú prax. V januári sa im valorizuje mzda, ale v júli sa im už začína druhý rok praxe,“ upozorňuje Daniela Pochybová, podpredsedníčka SOZ ZaSS. Podľa ministerskej metodiky je možné každých dvanásť mesiacov, počas ktorých zdravotnícky pracovník vykonával zdravotnícke povolanie v zdravotníckom zariadení, započítať súhrnne ako jeden odpracovaný rok.
„Zamestnávateľ zvýši základnú zložku mzdy za odpracované roky zdravotníckemu pracovníkovi vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca, v ktorom zdravotnícky pracovník dosiahne kumulatívne odpracovanie 12 mesiacov výkonu zdravotníckeho povolania. Napríklad ak kumulatívne 12 mesiacov výkonu zdravotníckeho povolania pripadne na 15. deň v mesiaci, zvýšená základná zložka mzdy patrí zdravotníckemu pracovníkovi už od 1. kalendárneho dňa v danom mesiaci,“ uvádza sa v metodike Znamená to, že k úprave základného platu má okrem valorizácie k 1. januáru dôjsť ešte raz počas roka. Podľa odborov však nie je jasné, či s tým rozpočet ráta.
Reakcia
Započítavanie praxe je politické rozhodnutie
Ministerstvo zdravotníctva zdôrazňuje, že podľa platnej legislatívy je možné uznať prax zdravotníckym pracovníkom, ktorú vykonávali v minulosti v zdravotníckych zariadeniach na Slovensku alebo v zahraničí. V januári 2023 rokovali na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny o započítavaní rokov praxe u zdravotníckych pracovníkov pracujúcich v minulosti, napr. v sociálnych zariadeniach a pod. „Ministerstvo eviduje nadrezortný charakter zmienenej problematiky, ako aj súčasný stav, ktorého úprava môže mať negatívny dosah na stabilitu zdravotníckeho personálu v sociálnych službách, avšak ďalšie úkony závisia aj od možností rozpočtu a potreby zvýšenia zdrojov vo verejnom zdravotnom poistení. Z uvedeného dôvodu bude musieť byť táto téma riešená vo forme odbornej diskusie aj s inými rezortmi. Až na základe analýzy dát a konsenzu rezortov sa bude môcť prijať politické rozhodnutie o možnom započítavaní praxe aj za roky odpracované v zariadeniach sociálnych služieb,“ reagoval komunikačný odbor rezortu zdravotníctva. Podľa metodiky zaslanej zamestnávateľom je možné odmeňovanie zdravotníkov s praxou v sociálnych zariadeniach riešiť aj bez zmeny zákona. „Zamestnávateľ má právo v rámci svojej personálnej politiky určiť, že do odpracovaných rokov s cieľom zvýšenia základnej zložky mzdy zdravotníckeho pracovníka bude uznávať aj obdobie, počas ktorého vykonával iné zdravotnícke povolanie, a teda bude postupovať nad rámec novely zákona č. 578/2004 Z. z., napríklad započíta do odpracovaných rokov zdravotníckeho pracovníka aj výkon zdravotníckeho povolania mimo zdravotníckeho zariadenia,“ uvádza rezort.
Ďalšie úkony závisia aj od možností rozpočtu a potreby zvýšenia zdrojov.
MZ SR
Autor: Mgr. Monika TOPORCEROVÁ, Zdravotnícke noviny