situácia vo Fakultnej nemocnici v Prešove je z pohľadu zamestnancov neúnosná v činnostiach, ktoré boli doteraz zabezpečované dodávateľsky. Aby vedenie FN len informovalo o vzniknutej situácii v zabezpečení upratovania tesne pred ukončením zmluvy a nezabezpečilo plynulé nahradenie činnosti možno považovať za totálne manažérske zlyhanie a minister zdravotníctva by mal ihneď konať a odvolať minimálne riaditeľa FN. Vrcholom jeho neschopnosti je však výzva zdravotníckym zamestnancom, aby sa dohodli, ktorí z nich pôjdu od pondelka 1. marca upratovať. Čo to vyvolalo medzi zamestnancami ani nebudem písať. Zdravotníci, na ktorých sa už rok počas covidovej pandémie spoliehajú hospitalizovaní pacienti majú zabezpečovať okrem svojich povinností vyplývajúcich z pracovných zmlúv aj činnosti, ktoré nekorešpondujú ani s hygienickými predpismi. Prečo vedenie FN nezobralo na dohody aspoň niekoľko ľudí pod svoje oddelenie na upratovanie cez dohody o vykonaní práce. Čo im v tom bránilo? Neschopnosť v riadení sa v nasledujúcom období môže prejaviť aj odchodom zdravotníkov z nemocnice. Čo si nabudúce vymyslí vedenie, akú prácu im bude chcieť delegovať? Bez komunikácie so zástupcami zamestnancov a prijímaním jednostranných nekompetentných rozhodnutí vedú niektorí „manažéri“ nemocnice, aj fakultné do katastrofálneho stavu. A to by mali byť „výkladnými skriňami“ nášho zdravotníctva. Zakončil by som to Platónom „Aký je človek viete posúdiť podľa toho, čo robí keď je pri moci.“
Mgr. Anton Szalay, predseda SOZ zdravotníctva a sociálnych služieb