Predseda Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnej práce, hovorí o zvyšovaní platov a stabilizačných príspevkoch na udržanie sestier. (5. októbra 2021)
Mgr. Anton Szalay už štrnásť rokov vedie Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnej práce, ktorý zastupuje vyše 18-tisíc zamestnancov. Reformu nemocníc považuje za dôležitú, ale nepredpokladá jej schválenie.
Začalo sa kolektívne vyjednávanie medzi vládou, zamestnávateľmi a zástupcami zamestnancov. S akou požiadavkou idete na rokovania?
Slovenský odborový zväzu zdravotníctva a sociálnej práce združuje aj zamestnancov zo zariadení sociálnych služieb, úradov verejného zdravotníctva a stredných zdravotníckych škôl, na ktorých sa vzťahuje kolektívna zmluva vyššieho stupňa pre verejnú a štátnu službu.
V rámci Konfederácie odborových zväzov sme ako jeden z nevýrobných odborových zväzov predložili návrhy obidvoch textov kolektívnych zmlúv, ktoré by mali garantovať benefity podpísané pre minulé roky.
Zamestnancom vo verejnej a štátnej službe sa, žiaľ, neupravovali platy, pre rok 2021 bol nulový rast. Základnými platmi sme sa dostali pod úroveň minimálnej mzdy, čo je veľmi nezdravý vývoj.
Aké zvýšenie miezd navrhujete?
Teraz sme predložili návrh na rast platov pre jednu aj druhú skupinu zamestnancov o 13 percent. Malo by to zohľadňovať rast minimálnej mzdy a vykryť infláciu, čo sa týka cien potravín aj energií. Máme už stanovisko Úradu vlády, že vzhľadom na vývoj verejných financií nesúhlasia s textom týchto zmlúv.
Budete na svojom návrhu trvať?
Nulový rast je pre nás neprijateľný, keď pozrieme na infláciu a rast cien za dva roky, tak by ľudia by sa ocitli ešte v nižších zárobkových úrovniach.
Rokovali ste už o svojich požiadavkách s ministerstvom zdravotníctva?
Opäť sa nám tento rok vymenili ministri. Mali sme stretnutie ešte s exministrom Krajčím, kde sme upozorňovali, že budú potrebné rokovania pri kontúrach rozpočtu na rok 2022, aby zamestnávatelia vedeli, s akými financiami môžu rátať.
Mali sme na zreteli aj valorizačný mechanizmus, kde nám aj súčasný minister Lengvarský potvrdil, že plne podporuje jeho zachovanie podľa zákona č. 578/2004. Ale to sa dotýka len 27 zdravotníckych profesií. Nezdravotnícke povolania v nemocniciach, ktoré zabezpečujú činnosti pre zdravotné výkony, sú riešené len rastom minimálnej mzdy a jej násobkami.
Keďže v programovom vyhlásení vlády je garancia rastu platov, prebehli následné rokovania, bolo vypracovaných 14 či 15 variantov úpravy platov, nakoniec boli vykvantifikované potrebné financie a malo to smerovať k rokovaniam medzi ministerstvami a nakoniec ministrami zdravotníctva a financií. No informácie o tom, s akým výsledkom skončili, som nezachytil.
Čo sa týka vyjednávania o platoch, je to otázka rokovaní nášho zväzu s Asociáciou nemocníc Slovenska aj Asociáciou štátnych nemocníc. V súčasnosti máme podpísané kolektívne zmluvy s obidvomi asociáciami.
Sú platné do 31. decembra tohto roka, takže v štvrtom kvartáli by sme mali opäť stretnúť a povedať si, akým smerom pôjde vyjednávanie. Bude to veľmi závisieť od toho, či sa ministrovi podarí presadiť novelu zákona č. 578 a navýšia sa koeficienty.
Aké benefity prinášajú tieto kolektívne zmluvy pre zamestnancov? Čo konkrétne v praxi cítia?-
Naše rokovania s obidvoma zamestnávateľskými asociáciami považujeme za korektné. Podarilo sa nám nad rámec zákona dosiahnuť ďalšie tri platené dni na vzdelávanie pre zamestnancov, ktorí sú povinní sa sústavne vzdelávať.
Je tam vyššia tvorba sociálneho fondu ako ukladá zákon, vyššia náhradu za pracovnú neschopnosť. Je pravdou, že keď sa porovnávame s ČR, nachádzajú sa v inej pozícii. U nás je ťažké dohodnúť zvýšenie, keď nie je zakotvené v cenovej politike poisťovní, nemocnice s tým potom majú problém.
V živej pamäti mám protest nášho odborového zväzu pred ministerstvom zdravotníctva, keď o dvanástej vystúpil v rozhlase minister Kováč a povedal, že lekárom sa budú upravovať platy o 56 %, sestrám o 45% a potom sa presunul do posluchárne v detskej nemocnici, kde boli riaditelia a zástupcovia nemocníc a povedal, že finančné zdroje na túto úpravu musia nájsť z vlastných zdrojov. Tým sa podporila špirála zadlžovania nemocníc, samozrejme, je to len jeden z dôvodov.
S akými požiadavkami dnes prichádzajú zamestnanci?
Základnou požiadavkou členskej základne je zárobková úroveň. Je pravda, že niektoré profesie sa dostávajú nad priemernú mzdu v národnom hospodárstve. Keď sme vyhodnotili vývoj za posledných šesť rokov, dostali sme sa v zdravotníctve na úroveň 139 percent oproti priemeru v hospodárstve.
Čiže trend je pozitívny a ak sa budú platy upravovať aj ďalej, tak tento trend bude pokračovať. Iste, veľmi pomohol covidový príplatok 7 eur na hodinu, aj príplatok 72 centov na hodinu. Riešime pitný režim, stravovanie v nočnej službe, rekondičné pobyty tam, kde je to potrebné a možné. Riešime vyššiu náhradu za PN, vyššiu tvorbu sociálneho fondu, tým pádom má zamestnávateľ viac prostriedkov na sanovanie sociálnej politiky, takže to znova skončí u zamestnancov.
Tieto benefity sa snažíme každoročne dohodnúť, žiaľ, čo nemôžeme dohodnúť a čo platí pre verejnú a štátnu službu, to je týždeň dovolenky navyše a kratšia pracovná doba. Veľa pracovníkov si nevyčerpalo dovolenku za roky 2019 a 2020 a prenášajú si ju, dokonca a vzhľadom na nedostatok personálu si nemôžu vyčerpať ani náhradné voľno.
Čo s týmto problémom?
Je zákonná povinnosť zaplatiť zamestnancovi odpracované nadčasové hodiny, lebo inak sa porušuje zákon. Vždy to ide na hranu. Dnes sme už v situácii, že ľudia sú vyčerpaní a rozhodujú sa odísť. Tí, čo sú v dôchodkovom veku a pred covidom plánovali, že ešte dva-tri roky budú v práci pokračovať a prilepšia si, dnes povedia, že končia a situácia sa môže ešte zhoršiť.
Covid príplatky sa prestali vyplácať v máji. Čo to urobí s ďalším vývojom? Nemôže ku koncu roka dôjsť k poklesu miezd?
Nepredpokladám to. Druhý štvrťrok bude mať určite stúpajúcu tendenciu. Keďže príplatky sú napojené na priemernú mzdu, sadzby ostanú vo vyššej úrovni. Predpokladám, že v treťom štvrťroku sa tento trend udrží , nebudú tam veľké diskrepancie, keďže do toho prídu aj dovolenkové priemery.
Vývoj vo štvrtom štvrťroku je otázny, závisí od odmien a covid príplatkov v tretej vlne. Ak by malo prísť u niektorých profesií k poklesu reálnych príjmov, neočakávam nič dramatické. Bude to individuálne podľa profesií.
Rátate s covid príplatkami 7 eur aj v tretej vlne?
Vzhľadom na fakt, že sme z Úradu vlády dostali odmietavé stanovisko k návrhom kolektívnej zmluvy s odkázaním na stav verejných financií, dá sa očakávať, že už s takou ponukou minister financií nepríde. Sedem eur ja osobne už neočakávam. Uvidíme, aké budú v konečnom dôsledku finančné možnosti štátu a politická vôľa.
Je každoročná valorizácia miezd na základe koeficientov a priemernej mzdy ten najvhodnejší spôsob z pohľadu zamestnancov?
Je to jedna z možností, vďaka ktorej majú zamestnanci garantovaný aspoň rast základných platov. Ak si zoberieme jednotlivé typy zdravotníckych zariadení, tak v menších nemocniciach, kde nie sú také možnosti dohodnúť s poisťovňami vyššie platby, by zamestnanci možno nemali vytvorený priestor ani na rast základných platov.
Ak si chceme udržať zdravotníckych pracovníkov, musíme ich zaplatiť. V Českej republike zvýšili platy o desať percent všetkým zdravotníkom a majú tam covidové príplatky aj odmeny, ktoré sa so Slovenskom nedajú porovnávať. Ale všetkých vrátane zamestnancov zariadení sociálnych služieb – postihne to, čo predložil minister práce a schválil to parlament, a to je zníženie výšky príplatkov za nočné služby, za soboty a nedele.
Zamestnanci to uvidia až od 1. januára 2022. Zamestnancom sa stopla valorizácia príspevku na stravu, čiže poslanci aj predsedníčka odborového združenia sestier a pôrodných zahlasovali za to, že všetkým sestrám, celému personálu sa zmrazila výška príspevku na stravu.
Lekárske odborov združenie žiada zvýšenie základnej zložky mzdy na 1,7násobok priemernej mzdy pre lekára bez špecializácie a 2,5-násobok priemernej mzdy pre atestovaného lekára, pri nesplnení tejto aj ďalších požiadaviek deklaruje pripravenosti vypovedať služby. Zväz pred štyrmi rokmi nepodporil protest sestier. Nepovažujete takéto nátlakové akcie opodstatnené?
Dlhodobo poukazujeme na nedostatok zdravotníckych zamestnancov, na odmeňovanie a pracovné podmienky. Keď spomínate výpovede sestier, postupovali sme na základe zberu dát a analýzy názorov od našich členov. Naša členská základňa je vyše 18-tisícová, sú tam viaceré segmenty – kúpele, verejné zdravotníctvo, stredné zdravotnícke školy, zariadenia sociálnych služieb, nemocnice.
V našom zväze je vyše 8-tisíc sestier. Takisto sme od nich zbierali informácie, či sú ochotné dať výpovede. Rozdielnosť názorov je veľká, pripúšťame, že niektorí členovia neboli s postupom zväzu spokojní, ale vždy sme sa prikláňali k názorovej väčšine. Samozrejme, úlohou odborov, ak nie sú úspešné za rokovacím stolom, je ísť aj do ulíc.
Aj my sme boli v štrajkovej pohotovosti. Za tú dobu sme robili rôzne protestné akcie, so striedavým úspechom, ale väčšinou sme podporovali zamestnávateľov, aby mali vyššie finančné toky zo zdravotných poisťovní, ktoré by vedeli použiť aj na odmeňovanie.
Preferujete teda skôr dialóg za stolom?
Som za dialóg a hľadanie argumentov, nie ťahanie ľudí z pracovného procesu do ulíc. Lebo ide aj o ich existenciu, zamestnanec počas štrajku si platí sám odvody. Som za to, aby sme argumentovali a hľadali cestu. Skôr sa vidím za rokovacím stolom ako v uliciach, ale tiež sa tomu nebránim.
Keď spomíname nedostatok sestier a ich odmeňovanie, riaditeľ Univerzitnej nemocnice v Bratislave hovorí o tom, že záujemcom ponúkajú náborové príspevky vo výške 4 000 eur, plánujú stabilizačné príspevky na udržanie zamestnancov. Je to podľa vás prijateľná cesta?
Je to jedna z možností, ktorú riaditeľ využíva, no môže byť vnímaná negatívne zo strany riaditeľov nemocníc, ktoré takéto možnosti nemajú. Ak sa nemocnica môže zadlžovať, ale robí to v prospech pacientov aj v prospech zamestnancov, môže to spôsobiť napríklad aj to, že stiahne sestry zo zariadení sociálnych služieb.
Univerzitná nemocnica rieši svoju situáciu, je to jedna z možností, ale nie je to systémové riešenie. Systémové riešenie je vyvzdelávať dostatok nového personálu, zastabilizovať ho na našich pracoviskách a vytvoriť im také pracovné podmienky, aby neodchádzali a chceli sa tu uplatniť. Naša prioritou vo výuke a vzdelávaní mladej generácie je podpora stredným zdravotným školám, ktoré presadzovali odbor a povolanie praktická sestra.
Proti tomu je komora sestier, zamestnávatelia sú za – uvidíme, ako to dopadne. Odbor praktická sestra mladých oslovil, záujem o štúdium sa zvýšil, čiže konečne to bol výber, nie nábor študentov. Takto sa môžu dostať kvalitní ľudia do zariadení, len musíme s nimi pracovať, aby po štúdiu neodišli mimo rezort. Problém vidím v tom, že stredné zdravotnícke školy sú po prenose kompetencií v zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC a tak trochu na vedľajšej koľaji. Súvisí to s tým, že VÚC okrem Trenčianskeho a Žilinského nemajú nemocnice.
Odbor praktická sestra sa študuje aj dnes, vzdelávací program nebol zrušený, ale bol zrušený výkon práce. Pri najbližšej novele zákona č. 578 dáme cez konfederáciu pripomienku, aby sa toto povolanie vrátilo. Praktické sestry v zdravotníckych zariadeniach potrebujeme a potvrdzujú to aj zamestnávatelia. Je nepochopiteľné v dnešnej dobe vytvárať pracovnú pozíciu školskej sestry. To by možno motivovalo k odchodu z nemocníc ďalšie sestry.
Rozdielne tabuľkové platy pre sestry v zdravotníckych zariadeniach a zariadeniach sociálnych služieb existujú dlhodobo. Je toto vôbec riešiteľné?
Počas môjho pôsobenia v tejto funkcii sme túto problematiku opakovane diskutovali. Všetci ministri vedia, že tie sestry zarábajú menej, že je to diskriminácia, a vedia aj to, že sú v zariadeniach sociálnych služieb potrebné, pretože sa tam dostávajú klienti, ktorí sú vlastne pacientami, ktorí by mali byť v dlhodobej sociálno-zdravotnej starostlivosti, a tá nám chýba.
Aké to má riešenie? Jednoduché – aby sme sa prestali hrať na rezortizmus, bolo by jedno ministerstvo zdravotníctva, práce, sociálnych vecí a rodiny a tým pádom by občan nebol pinpongovaný medzi dvomi ministerstvami, kto má čo kryť. Lebo peniaze idú stále z jedného mešca.
Poďme k reforme siete nemocníc. Podpredsedníčka českého odborového zväzu zdravotníctva Jana Hnyková sa na nedávnom zjazde vášho zväzu vyjadrila, že aj v ČR sa objavili snahy o optimalizáciu nemocníc, ale že budú bojovať proti tomu, aby k nejakej optimalizácii vôbec došlo. Aký je postoj vášho zväzu k optimalizácii siete nemocníc, ktorú pripravilo ministerstvo zdravotníctva?
Vrátim sa do minulosti, keď prišla so stratifikáciou ministerka Kalavská. Pri prerokovaní v tripartite sme jej za konfederáciu ako zväz deklarovali podporu. Optimalizáciou predloženou ministrom Lengvarským sa určite budeme zaoberať, pretože podporujeme vznik dlhodobej sociálno-zdravotnej starostlivosti zo zákona. Musíme na to vytvoriť zariadenia, kde nájdu uplatnenie aj ďalšie profesie, aj zdravotnícke profesie. Myslím, že nedostatok personálu nás bude trápiť aj naďalej, musíme ich vyvzdelať.
Podľa návrhu by sa mala transformácia najviac dotknúť regionálnych nemocníc, čo prináša neistotu pacientom aj zamestnancom. Súhlasíte?
Myslím si, že doterajšie kroky sú dosť nešťastne prezentované. Nikto nechce komunitnú nemocnicu, veď ktorý primátor alebo poslanec sa zmieri s tým, aby za jeho pôsobenia prišlo k nejakej likvidácii? Samozrejme, že občania spisujú petície. Ale keď sa ich spýtate, či by ste dali rodiť svoju manželku alebo dcéru na oddelenie, kde je ročne 300 pôrodov, tak povedia – nedám.
Keď sa riešila pôrodnica Svidník, tak jeden poslanec argumentoval tým, že nikto nebude mať napísané v rodnom liste, že sa narodil vo Svidníku, lebo deti sa budú rodiť inde. A keď sa ho spýtali, kde bude rodiť jeho manželka, tak povedal, že v Prešove alebo v Košiciach. Je to citlivá téma, ale vzhľadom na nedostatok odborného personálu budú nútené nemocnice túto situáciu riešiť aj tak. Keď sa rušila pôrodnica v Kráľovskom Chlmci, diskutovali sme o tom, že zamestnanci po zrušení oddelenia budú musieť cestovať.
Cestovanie za prácou u nás nie je až také bežné, každý má už vytvorené zázemie. Keď sa pozrieme na to, koho zo zamestnancov by sa zmeny najviac dotkli, tak sa to týka najmä lekárov. Ostatný personál sa väčšinou dokáže uplatniť v danom zariadení.
Žiaľ, myslenie ľudí sa tak ľahko nedá zmeniť a na nové trendy nenastúpila ani nová generácia lekárov, ktorí sa vrátili k tomu, čo je jednoduchšie, teda k súčasnému stavu. Je málo inovátorov, ktorí povedia – vedeli by sme to zabezpečovať aj inak, ale nie je vôľa, lebo tento stav nám vyhovuje.
Prichádzať s inováciami nie je jednoduché. Nedávno skúšal riaditeľ jednej fakultnej nemocnice zaviesť dvojzmennú prevádzku na operačných sálach do 18. hodiny, narazil na odpor a už nie je riaditeľom…
Nie je to jednoduché, ale jednoznačne potrebné. Nechcem sa dotýkať lekárskeho stavu, ale pozrime sa na počty lekárov vo fakultných nemocniciach. Všetci chcú robiť vo fakultných nemocniciach, nikto nechce robiť lekára prvého kontaktu, vidíme seniorov, ktorí – klobúk dolu – robia ešte vo vyššom veku, no nakoniec odovzdajú kartotéku pacientov na VÚC.
Momentálne sledujeme, ako obce a mestá vytvárajú pracovné pozície pre lekárov prvého kontaktu, s bývaním, lacným prenájom ambulancie, i napriek tomu ich nedokážu získať. Nazývame to rezidenčný program, ale ak sa spýtame ministerstva zdravotníctva, koľko máme tých rezidentov, je jasné, že je to na potreby Slovenska veľmi málo.
Predpokladáte, že reforma nemocníc prejde?
Neočakávam, že to bude ľahký prerod, skôr som skeptik a myslím, že to stroskotá ako predchádzajúce snahy. Ale aj cez určité obete je potrebné transformáciu urobiť, lebo sa nepohneme z miesta. Mali by sme sa zamyslieť nad tým, čo by malo zostať po ministrovi zdravotníctva.
Ak nemám ako minister zdravotníctva otvorené ruky a dané právomoci, bez silnej politickej podpory a tímu ľudí, ktorí v tom vedia pomôcť, jeden minister nič nezmôže. A treba vyriešiť aj nastavenie odmeňovacieho systému – nemôžeme sa stále spoliehať na zaužívanie tvrdenie, že to nie je len povolanie, ale aj poslanie. Lebo pracovníci zo zdravotníckych a sociálnych zariadení nemôžu v obchode žiadať potraviny zadarmo s tým, že oni plnia poslanie.
Záverom dodávam, že dlhodobo prezentujeme názor, že práca v zdravotníckych zariadeniach, ale aj v sektore sociálnych služieb je tímová práca a ide nám o každého zamestnanca bez rozdielu.
Kto je Mgr. Anton Szalay
Vyštudoval Pedagogickú fakultu UK, odbor sociálna práca. Pôsobil na technickom úseku v Detskej fakultnej nemocnici. Predsedom SOZ ZaSS je od roku 2007, na zjazde začiatkom septembra bol zvolený na ďalšie štvorročné obdobie.
Autorka: Mgr. Monika TOPORCEROVÁ, Zdravotnícke noviny