Zvyšovanie miezd? Realita, alebo sen? Bez finančného krytia – nemožné

Otázka nastavenia zárobkovej úrovne zamestnancov na Slovensku je dlhodobo diskutovaná. Už pred mnohými rokmi sa tu sľubovali dvojnásobné platy a skoré dobiehanie zárobkov v pôvodnej E-15. Realita je ďaleko od sľubov. Odmeňovanie v slovenskom zdravotníctve nie je v tomto ohľade výnimkou. Nedostatok odborného  personálu nielen v nemocniciach, ale aj v ambulanciách je zapríčinený viacerými faktormi. Chýba nám plánovaná výchova nových odborníkov pre potreby slovenského zdravotníctva, spoliehame sa na import zdravotníkov z „chudobnejších“ krajín, kde zarábajú zamestnanci ešte menej ako u nás a to nemôže stačiť. Veľa našich odborne zdatných ľudí odchádza pracovať mimo rezortu a do zahraničia. Ďalšie prijímané zmeny vedením rezortu prinesú nižší záujem o štúdium na stredných zdravotníckych školách. A nekompetentné návrhy smerované voči SZŠ predkladá aj samotné MŠVVŠ SR. Príčinou nedostatku personálu však nie je vždy len nedostatočná odmena, ale do popredia sa dostávajú aj pracovné podmienky, vzťahy na pracoviskách a neustály tlak na celoživotné vzdelávanie a najmä psychická a fyzická záťaž pri vysokom počte nadčasových hodín v dôsledku nedostatku personálu na pracoviskách.

Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb pôsobí viac ako 30 rokov ako zástupca všetkých zamestnancov všetkých profesií v tejto oblasti, čiže dal by sa vnímať ako reprezentatívna organizácia. Sme členmi Odvetvovej hospodárskej a sociálnej rady na MZ SR od jej vzniku. Sme členským zväzom Konfederácie OZ SR, cez ktorú máme možnosť podieľať sa na pripomienkovaní zmien v legislatíve počas tohto pomerne dlhého obdobia. Zažili sme už mnoho „ministrov“, ktorí prichádzali i odchádzali. Niektorí zanechali po sebe nezmazateľné stopy….

Ale späť k odmeňovaniu zamestnancov, najmä zdravotníkov. Riešenie ich odmeňovania cez zákon č.578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti…. začalo po nátlakových akciách. Musíme uviesť, že predtým boli zamestnanci aj v zdravotníctve odmeňovaní podľa Zákonníka práce. Vývoj neutešenej situácie dospel do stavu, že profesijné komory rokovali v tom čase s ministerkou zdravotníctva Z. Zvolenskou o výške koeficientov pre jednotlivé skupiny zamestnancov aj podľa stupňa dosiahnutého vzdelania. Zapracovanie odmeňovania i cez odpor niektorých politikov sa podarilo zrealizovať. Iste neboli všetci v danom čase spokojní s nastavením koeficientov, ale urobil sa základ, na ktorom sa dalo budovať. Zástupcovia nášho zväzu boli prítomní na rokovaniach, ktoré vyústili až do novelizácie vyššie uvedeného zákona.

Od 1. januára 2016 máme napojenie koeficientov na vývoj priemernej mzdy v národnom hospodárstve v SR dva roky dozadu, ako vymeriavací základ. Niekto bude namietať, že majú byť postavené kritériá, kde by sa hodnotila výkonnosť a zásluhovosť, ale my zastávame názor, že od prijatia valorizačného mechanizmu v tomto zákone je aspoň určitý predpokladateľný vývoj základnej zložky mzdy zdravotníckych pracovníkov. Čiže pravidelne vždy od 1. januára každého roka sa zvyšujú zdravotníkom základné zložky mzdy. K tomu musím uviesť, že od 1. januára 2019 sa všetkým zvyšovali koeficienty cca o 10%. Pre ilustráciu dávam pozornosti len  kategóriu sestier i keď všetky profesie máme dôkladne zmapované v rámci platnosti a účinnosti zákona aj po jeho ďalších novelizáciách.

Prehľad vývoja úprav minimálnych súm základnej zložky mzdy u sestier je v tabuľke:

vysvetlivky :

•  vymeriavací základ je dosiahnutá výška priemernej mzdy v národnom hospodárstve dva roky dozadu; 
• min. výška zzm – minimálna výška základnej zložky mzdy;
• koeficienty pre jednotlivé profesie sú uvedené v zákone č.578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti….

Ďalším ukazovateľom sú dosiahnuté priemerné hrubé zárobky sestier za 3.Q. 2020 (zatiaľ posledný údaj). Nižšie  porovnávam tento ukazovateľ k dosiahnutým priemerom za rok 2015 :

• štátne nemocnice – 1 446 € / 1 044 €                                              nárast o + 402 €     / 1,33 x
• psychiatrické liečebne a nemocnice – 1 400 €  / 1 001 €                 nárast o + 399 €     / 1,28 x
• príspevkové organizácie – 1 236 € / 818 €                                       nárast o + 418 €     /  1,13 x
• neziskové organizácie – 1 193 € /  803 €                                         nárast o + 390 €     /  1,09 x
• akciové spoločnosti – 1 590 €  / 1 022 €                                          nárast o + 568 €     /  1,46 x

Posledný stĺpček za lomítkom znamená orientačne požadovanú a sľubovanú úroveň v Programovom vyhlásení vlády pre sestry.

Z tohto prehľadu je evidentné, že počas takto nastaveného systému valorizácie, ale aj vďaka zvýšeným príplatkom za prácu v noci, počas víkendov, za zmennosť, prípadne za prácu v sťaženom pracovnom prostredí sa príjem zamestnancov v zdravotníctve od roku 2008 vyvíja oproti národnému hospodárstvu pozitívne, priemerné mzdy v zdravotníctve rastú rýchlejšie a v súčasnosti sú na úrovni 138,5 %. Kým priemer v NH za 3.Q. 2020 bol 1 087 € v zdravotníctve bol 1 506 €. Množstvo nadčasovej práce odpracovanej zamestnancami v zdravotníctve má vplyv aj na dosiahnuté priemerné zárobky.

Chcem uviesť, že na rokovaniach o rozpočte pre rezort na bežný rok s vedením rezortu opakovane niekoľko rokov požadujeme vyššie platby štátu za svojich poistencov minimálne na úrovni 5% z vymeriavacieho základu, ale priorita je u politikov vždy niekde inde. Obdobne postupujeme pri rokovaniach na MF SR, alebo na HSR SR. Popísali sme niekoľko desiatok listov poslancom NR SR, ale odozva nie je na požadovanej úrovni, t.j. vo zvýšení príjmov zamestnávateľov (AŠN SR, ANS) cez zmluvy so zdravotnými poisťovňami i preto sa nachádza naše zdravotníctvo tam, kde sa nachádza. Trend v hodnotení kvality poskytovaných služieb občanom, v priemernom veku dožitia v zdraví občanov SR, v počte odvrátiteľných úmrtí, v podiele % z HDP na zdravotníctvo  v rámci EÚ, alebo krajín OECD sú jasným dôkazom aký je zdravotný stav obyvateľstva, stav nemocníc, alebo personálna politika.  Vlády, ktoré tu pôsobili od roku 1989 dostali Slovenské zdravotníctvo na úroveň krajín, kde zdravotníctvo rozhodne nie je prioritou.

Pár vetami by som sa ešte vrátil k Programovému vyhláseniu súčasnej vlády a k vyjadreniam ministra zdravotníctva M. Krajčího k sľubovanému zvýšeniu platov sestier na úroveň 110 % priemernej mzdy v NH ako bolo uvedené v Zdravotníckych novinách č. 6 z 11. februára 2021. Ak si pozorne prečítate uvedené sumy dosiahnutých platov sestier ako ich uvádzam (zdroj: NZCI a MZSR ), tak v podstate má úlohu splnenú.

Jednou z aktivít odborov je zlepšovanie pracovných podmienok a tiež miery odmeňovania s cieľom udržania odborníkov na našich pracoviskách pri zosúlaďovaní pracovného a rodinného života. Sme toho názoru, že práca v zdravotníctve je tímová práca a nemôže sa jedna skupina zamestnancov vyvyšovať nad iné. I preto sme v nemilosti „niektorých“ sestier, ktoré nepochopili význam slov tím a spolupráca, tvrdohlavo si presadzujú svoje.

Dôkazom ich krokov je aj text v spomínaných Zdravotníckych novinách na strane č.5, kde sa máme možnosť dočítať, že rada komory sestier schválila svoj návrh na zvýšenie platov sestrám a pôrodným asistentkám. Profesijné komory fungujú na základe zákona, majú svoje kompetencie, povinnosti, ale že by mali predkladať svoje videnie odmeňovania mi nie je známe. Ako zástupcovia zamestnancov  sme neboli ministerstvom zdravotníctva oslovení, že sa otvára diskusia na tému zvyšovania miezd, cez úpravu koeficientov. Na stretnutí s ministrom zdravotníctva sme dospeli k záverom, že je potrebné sa tejto otázke venovať a že náš SOZ zdravotníctva a sociálnych služieb deleguje do pracovnej skupiny svojho zástupcu, ktorý bude ale jednoznačne presadzovať smerovanie zvyšovania koeficientov pre všetkých 27 zdravotníckych povolaní vymenovaných v zákona a jeho prílohách. Sme skutočne za stabilizáciu zamestnancov, ale ruka v ruke s tým musí ísť aj finančné krytie rastu miezd cez zvýšený rozpočet pre rezort, zdravotné poisťovne, ktoré to posunú zamestnávateľom cez zmluvy.

Dočítali sme o požiadavke, ktorá nebola doteraz prezentovaná, že základná zložka miezd sestier má byť na úrovni priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Ak by vedenie rezortu pristúpilo na túto požiadavku, nie sme proti tomu, ale budeme požadovať, aby boli  koeficienty adekvátne upravené všetkým zdravotníckym povolaniam podľa náročnosti vykonávanej práce a dosiahnutého vzdelania.

Ako uvádzajú zamestnávatelia, dianie v okolitých štátoch (realizujú zvyšovanie platov a miezd) nás nemôže nájsť nepripravených. Riešiť akútny nedostatok takmer všetkých zdravotníkov by skutočne mala byť jedna z priorít vedenia rezortu. Nedostatkové profesie sú všetky. Obávam sa, že to opäť zostane na báze psy štekajú a karavána ide ďalej.  

Mgr. Anton Szalay, predseda SOZ zdravotníctva a sociálnych služieb