19. júna 2023_www.epracaonline.sk
Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb zastrešuje približne 18 tisíc členov, a tak patrí medzi tie najväčšie nevýrobné zväzy v rámci KOZ SR. Nie sú to len zamestnanci nemocníc, ale aj sociálnych služieb, kúpeľov, centier pre rodiny s deťmi či regionálnych úradov verejného zdravotníctva. Každá oblasť je podľa predsedu zväzu Antona Szalaya špecifická. Ich problémy sú tiež rôznorodé, preto je zväz dôležitým zástupcom v rokovaniach so sociálnymi partnermi. Zdravotníctvo i sociálne služby čelia veľkým výzvam už desiatky rokov. Napriek tomu väčšina zamestnancov pred problémami neuteká, a to aj z dôvodu, že svoju prácu vnímajú ako poslanie. Viac zodpovedal v rozhovore predseda zväzu Anton Szalay.
Priblížte, ako veľmi sú zdravotníctvo a sociálna oblasť špecifické, a naopak v čom sa dopĺňajú?
Zdravotníctvo je špecifické už len tým, že sa v ňom pohybujeme od narodenia človeka. Početnosť kontaktov s ním u každého jednotlivca tiež predstavuje kvalitu jeho zdravia a života. Sociálne služby sú špecifické v tom, že už po narodení sú niektoré deti umiestňované do týchto zariadení. Sú prípady, kedy tam prežijú skutočne dlhé obdobie svojho života. Naopak pre seniorov, ktorí nemali to šťastie prežiť svoju starobu napríklad v spoločnosti rodiny či svojich blízkych, sa stávajú náhradným domovom. Zdravotníctvo a sociálne služby sa preto prirodzene dopĺňajú.
Nedostatok zdravotníkov, pracovná migrácia či nedostatočné platové ohodnotenie. To nie sú problémy, ktoré trvajú pár dní. Ako zväz vníma tento stav?
Dlhodobo poukazujeme na nízke mzdy v zdravotníctve. Faktom je, že určité kroky sa aj v minulom období urobili, a to v prípade úpravy koeficientov. Je to posun k lepšiemu, no nezabúdajme, že zdravotníci a opatrovatelia majú veľa nadčasovej a nočnej práce. V oboch sektoroch je prevádzka nepretržitá, náročná po psychickej i fyzickej stránke. Tieto skutočnosti prispievajú k tomu, že zamestnanci odchádzajú pracovať do iných krajín, kde sú zdravotníctvo a sociálne služby na lepšej úrovni. Odmeňovanie za náročnú prácu je vyššie a tiež uznanie ich práce sa v spoločnosti inak hodnotí. Zväz sa snaží vyjednávať a uzatvárať kolektívne zmluvy vyššieho stupňa, a to nie len z hľadiska vyšších miezd, ale aj istých sociálnych benefitov navyše. Nie vždy sú peniaze rozhodujúce, veľa záleží od kvality pracovného prostredia, podmienok a úrovne vzájomnej akceptácie a súdržnosti.
Podporujete tiež Asociáciu stredných zdravotníckych škôl. Ako motivovať mladých ľudí, aby mali záujem o prácu zdravotníctve?
Najviac nám chýbajú strední zdravotnícki pracovníci v kategóriách sestier a na pozíciách ako praktické sestry. V spoločnosti sa všeobecne dal akýsi dôraz najmä na vysokoškolské vzdelávanie. My naopak potrebujeme a chceme stredoškolsky vzdelaných ľudí. Pri každej zmene vlády poukazujeme na vzdelávanie a na to, aby mladá generácia študovala stredné zdravotnícke školy.
Je to naozaj otázka času, keď sa o našich blízkych a nás samých nebude mať kto postarať?
Na mnohých rokovaniach sme dávali vládnym predstaviteľom, ale aj ďalším kompetentným do pozornosti, že je to otázka, ktorou sa musíme do budúcna vážne zaoberať. Osobne dúfam, že nový vládny kabinet, ktorý vzíde z predčasných parlamentných volieb, to bude mať vo svojom programovom vyhlásení. Nechceme však, aby to zostalo len na papieri, ale očakávame aj isté kroky.
Práca zdravotníka a opatrovateľa je v spoločnosti vnímaná skôr ako poslanie. Na druhej strane je to psychická aj fyzická záťaž, a často na úkor vlastného zdravia. To je tiež jeden z dôvodov, prečo nám z týchto profesií ľudia odchádzajú, a zároveň neprichádzajú. Ako je možné to zmeniť?
Začať by to podľa mňa malo vo výchove. Viesť už deti k tomu, že o chorých a starých by sme sa mali postarať a pomôcť im. Takto by možno získali empatiu, ktorá je práve v sociálnych službách a zdravotníctve žiadúca. Samozrejme, ako sme už spomínali, veľa záleží od kvality pracovných podmienok. Nemalo by to byť stále len o nadčasoch a nepretržitej práci. Zamestnanci chcú „stíhať“ aj svoj rodinný život. Faktom je, že v nemocniciach a zariadeniach sociálnych služieb pracujú prevažne ženy, a to veľakrát aj na úkor svojho zdravia. Starajú sa najmä o imobilných pacientov a mnohé z nich majú neskôr svoje zdravotné problémy s chrbticou, a preto sa rozhodnú pre odchod. U mnohých vnímame aj tzv. syndróm vyhorenia. Tieto negatíva zatiaľ prevyšujú, ale verím, že postupne príde k pozitívnym zmenám.
Výrazným problémom je aj uznávanie praxe zdravotníkom, ktorí pracovali v zariadeniach sociálnych služieb a majú záujem o prácu v nemocniciach. Prečo je to tak a vie s tým zväz niečo urobiť?
Je veľká skupina zdravotníkov, ktorým zamestnávatelia neuznali odpracované roky, a preto sme už skôr požiadali poslancov, parlamentný zdravotnícky výbor, ministra práce, sociálnych vecí a rodiny a ministra zdravotníctva, aby sa tejto diskriminácii venovali. Aktuálne očakávame, či bude zákon schválený v parlamente.
Aké najčastejšie pracovnoprávne problémy rieši Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb?
Najčastejšie sa zaoberáme pracovným zaradením zamestnanca, to znamená, že v ktorej pracovnej triede má byť, a akú pracovnú náplň má vykonávať. „Neduhom“ sú aj tzv. vytýkacie listy zamestnancom za rôzne porušenia. Mnohí zamestnávatelia totiž nemajú adekvátne spracované pracovné poriadky, to znamená, že z nich nie je vždy jasné, či sa jedná o vážne porušenie pracovnej disciplíny, alebo menej závažné.
V týchto profesiách sa oprávnene vyžaduje zo strany zamestnancov ľudský prístup voči pacientom a klientom zariadení sociálnych služieb. Sú prípady, keď tento faktor zlyhá. Ako riešite takéto situácie?
Mali sme na stole už aj takéto prípady, v ktorých zamestnávateľ postupoval striktne a nebolo to úplne na mieste. Na zamestnankyňu bolo podané trestné oznámenie, avšak podarilo sa nám komunikovať s advokátom, zriaďovateľom zariadenia, a nakoniec sa to po právnej stránke vyriešilo k spokojnosti zamestnankyne. Negatívnym faktorom je však často silný psychický tlak. V nemocniciach je problém s agresivitou pacientov. V zariadeniach sociálnych služieb máme zase klientov, ktorí by tam pre zlý psychický zdravotný stav nemali ani byť. Pýtame sa potom, kde je ochrana zamestnanca? Nakoniec však prídeme na to, že za tým zlyháva samotný systém.
Okrem zamestnancov zdravotníctva a zariadení sociálnych služieb zastrešujete tiež pracovníkov regionálnych úradov verejného zdravotníctva. Spomeňme, že tí boli v čase pandémie vyťažený viac, ako kedykoľvek pred tým. S akými problémami sa potýkajú oni?
Pandémia nám ukázala skutočnosť, že vo verejnom zdravotníctve sme mali výrazný podstav zamestnancov. V odmeňovaní bol tiež problém. Mnoho ľudí síce vyštuduje verejné zdravotníctvo, ale v tejto oblasti nechcú pôsobiť. Na druhej strane COVID 19 zvýraznil, že týchto pracovníkov potrebujeme, pretože dohliadajú na kvalitu nášho zdravia po viacerých stránkach ich činnosti. Dnes sme v situácii, že dobrých odborníkov na pracovné pozície v tejto oblasti je veľmi obtiažne získať.
Vašimi členmi sú aj zamestnanci kúpeľov. Tie sú zväčša v súkromnom vlastníctve. Aká je tam situácia?
U zdravotníkoch kúpeľov by mohla byť v prípade miezd akási spokojnosť. Pravidelne sa im valorizujú základné zložky mzdy. Opakom môžu byť napr. maséri či fyzioterapeuti, ktorí pracujú na živnosti, a tým si v podstate zabezpečujú náležitosti vyplývajúce zo Zákonníka práce sami, čo nevyhovuje každému. Ďalšou skupinou sú nezdravotnícki pracovníci, ktorým sa snažíme pomáhať cez kolektívne vyjednávanie priamo u zamestnávateľov. Vzhľadom na súkromný sektor je vyjednávanie zložitejšie a náročnejšie z pohľadu vlastníctva kúpeľov nadnárodnými spoločnosťami.
Ste predsedom zväzu už niekoľko volebných období. S čím príjemným aj nepríjemným ste sa stretli, a akým výzvam čelí zväz do budúcna?
Áno, za tie roky boli negatívne aj pozitívne chvíle. Pre zväz bol závažným problémom napríklad odchod členov v roku 2011 a založenie samostatných sesterských odborov. Mysleli si totiž, že ich náš zväz nezastupoval dostatočne, čo ma osobne mrzelo. Našou prioritou bolo a bude zastupovanie všetkých profesií a členov bez rozdielov. Na pracoviskách prevláda tímová práca, každý je dôležitý na svojom poste, a preto nemôžeme preferovať len určitú skupinu, i keď môže byť najpočetnejšia. Príjemných vecí je vždy spravidla viac a to najmä, keď sa nám podarí pre zamestnancov vyjednať kvalitné a dobré pracovné podmienky. Kolektívne zmluvy, ktoré obsahujú benefity nad rámec Zákonníka práce alebo ustanovenia, ktoré mali kolektívy ako ciele pre vyjednávanie. Samozrejme, medzi pozitíva patrí celý rad praktickej pomoci ľuďom, ktorí sa na nás s dôverou obrátili o pomoc vyriešiť pre nich komplikované životné situácie. Do budúcna sa chceme opäť zamerať na našu vnútornú odborovú činnosť, zakladanie nových organizácií, naberanie nových členov, zameriame sa najmä na mladých ľudí a opäť nás čakajú kolektívne vyjednávania. Práca v odboroch nie je nikdy ukončená, vždy je čo riešiť. Aj v dnešnej dobe sa ukazuje potreba byť organizovaný a mať tak väčšiu možnosť presadzovania oprávnených požiadaviek zamestnancov. Ďakujem za možnosť podieľať sa na tejto práci a verím, že sa vždy nájdu ľudia, ktorí budú ochotní túto činnosť vykonávať pre dobro iných.
S predsedom SOZ ZaSS Mgr. A. Szalayom rozhovor spracovala Mgr. Natália Holubová (KOZ SR)