Zhrnutie
Zdravotná sestra z Gelnice sa tešila z novely zákona, ktorá mala zvýšiť platy zdravotníkov od januára 2022.Avšak, po piatich rokoch práce v nemocniciach jej do hrubej mzdy zarátali len päť rokov praxe, namiesto 38 rokov, ktoré odpracovala. Jej manžel tvrdí, že do dôchodku jej chýba približne 5 rokov a rodinný rozpočet bude ukrátený o 18 tisíc eur v hrubom. Novela zákona totiž nezohľadňuje roky, ktoré odpracovala v domove sociálnych služieb.
NARAZILA NA DIERU V ZÁKONE, PREPADLA SA CEZ MZDOVÚ SIEŤ
Zdravotná sestra z Gelnice sa spočiatku tešila, že si finančne prilepší. Realita je iná.
VÝCHODNÉ SLOVENSKO. Približne štyri dekády ošetruje pacientov. Všetok čas strávený pri ich lôžku sa jej však do mzdy nepremietol.
Vlaňajší rok pritom priniesol pre zdravotné sestry nádej.
Novela zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti garantovala, že im od januára porastú platy.
Parlament ju schválil v októbri minulého roka.
Upravil tým koeficient na výpočet základnej hrubej mzdy zdravotníkov, ako sú sestry, sanitári či zdravotnícki záchranári.
Vláda im pridala k základnej mzde jedno percento (0,01násobok priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov) za každý odrobený rok.
Sestra, ktorá chcela vidieť na výplatnej páske viac, musela roky odbornej praxe zamestnávateľovi dokladovať.
Roky praxe sa scvrkli
Zdravotná sestra z Gelnice s desaťročiami praxe sa spočiatku tešila, že si finančne prilepší. Realita je iná.
Jej manžel, ktorého celé meno má redakcia k dispozícii, pre Korzár hovorí, že jej do hrubej mzdy zarátali len približne päť rokov praxe.
A to napriek tomu, že ako zdravotná sestra pracuje takmer 38 rokov.
Po ukončení strednej zdravotnej školy nastúpila v auguste 1984 ako zdravotná sestra do nemocnice.
Po takmer piatich rokoch sa s manželom presťahovali do Gelnice, zmenila preto zamestnávateľa.
V apríli 1989 začala pracovať v Ústave sociálnej starostlivosti pre mentálne a telesne postihnuté deti v Prakovciach.
Neskôr sa toto zariadenie zmenilo na Domov sociálnych služieb a slúžilo pacientom bez vekového obmedzenia.
Gelničanka tam pracovala roky, až vo februári 2022 sa zamestnala v košickej nemocnici.
V novej práci ju zastihla správa o vyšších mzdách pre zdravotníkov.
„Manželka sa potešila, že sú konečne aj zdravotníci ohodnotení aspoň ako-tak. No radosť bola predčasná,“ popisuje Gelničan.
Ukázalo sa, že novela nezohľadňuje roky, ktoré odpracovala v domove sociálnych služieb.
Ukrátený rodinný rozpočet
Do platu sa jej tak zarátava namiesto bohatej praxe len päť rokov, ktoré súhrnne odrobila v dvoch nemocniciach.
V prepočte na eurá to značí, že má hrubú mzdu 1 271 eur, s praxou nad 30 rokov by to bolo 1 574 eur.
Manžel zdravotnej sestry vraví, že do dôchodku jej chýba približne 5 rokov.
Pri 300-eurovom rozdiele mesačne to pre rodinný rozpočet znamená, že bude ukrátený o 18-tisíc eur v hrubom.
Nezohľadnenie rokov praxe považuje Gelničan za totálnu nespravodlivosť.
„Sestra, ktorá dnes robí jeden rok a pôjde na dve materské, čo je šesť rokov, má vlastne po návrate do práce už sedem rokov praxe. Sestra, ktorá príde zo zahraničia a donesie potvrdenie o praxi, zaráta sa jej to,“ poukazuje na praktické nedostatky novely.
Tá podľa neho sestry poskytujúce ošetrovateľskú starostlivosť kategorizuje ako sestry nula.
Z 30 rokov je nula
Problém je v tom, že tie sestričky, ktoré pracujú v sociálnom zariadení, patria pod ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a nie pod ministerstvo zdravotníctva.
Preto sa na nich novelizovaný zákon nevzťahuje.
„Sestry, ktoré v tomto systéme slúžili v zlom zariadení, vlastne ani neexistovali a im sa už nezaratúva nič. Moja manželka robí celý život a skončí, akoby len teraz začínala, akoby 30 rokov ani neexistovalo,“ hodnotí Gelničan.
Je presvedčený, že roky ošetrovania často ležiacich telesne a mentálne postihnutých sa vyrovnajú praxi nemocničných zdravotných sestier.
Obrátil sa preto na Úrad vlády, no odpovedal mu rezort zdravotníctva, ktorý novelu pripravil.
Ten potvrdil, že Gelničanka má nárok na navýšenie základnej mzdy len za obdobie strávené v zdravotníckom zariadení.
„Vzhľadom na platné znenie zákona nie je možné odpracované roky v zariadení sociálnych služieb a v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately považovať za právne nárokovateľné,“ píše sa v oficiálnom stanovisku ministerstva.
Možná zmena
Rezort v oficiálnej odpovedi priznal, že novela má nedostatky. Potvrdzuje to jeho konštatovanie, že do budúcna nevylučuje prehodnotenie právnej úpravy zákona.
Jeho komunikačné oddelenie Korzár informovalo, že zástupcovia rezortu zdravotníctva rokovali s kolegami z ministerstva práce.
Hovorkyňa rezortu zdravotníctva Petra Lániková uviedla, že nosnou témou bolo započítavanie praxe u zdravotníckych pracovníkov pracujúcich napríklad v sociálnych zariadeniach.
„Až na základe analýzy dát a konsenzu rezortov sa bude môcť prijať politické rozhodnutie o možnom započítavaní praxe aj za roky odpracované v zariadeniach sociálnych služieb.“
Legislatívnu zmenu požaduje Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek.
Tá opakovane dostáva podnety od sestier a posiela ich na ministerstvo zdravotníctva.
„Bolo nám opakovane prisľúbené, že sa touto témou zaoberá a pripravuje novelizácia zákona, aby nedošlo k diskriminačnému konaniu, “ vraví riaditeľ kancelárie komory Lukáš Kober.
Komora sestier: Nezmyselná chyba
Stavovská organizácia upozorňuje, že zvýšenie miezd sestier naráža na chyby v legislatíve a neochotu zamestnávateľov dať im to, na čo majú nárok.
Pripomína, že novela nemyslela na sestry, ktoré pracovali v zariadeniach sociálnych služieb či v predškolských a školských zariadeniach.
„Ide o oprávnený pocit diskriminácie, keďže na výkon praxe v takzvaných nezdravotníckych zariadeniach musia sestry spĺňať tie isté podmienky odbornej spôsobilosti, registrácie či sústavného vzdelávania ako sestry v nemocniciach,“ komentuje Iveta Lazorová, prezidentka komory.
Poukazuje na prípady, keď má sestra odpracovaných napríklad 34 rokov odbornej praxe, z toho rok pracuje v ústavnom zdravotníckom zariadení, no zamestnávateľ ju zaplatí ako sestru s jednoročnou praxou.
„Toto je nezmyselná chyba a motivačný charakter vyššej mzdy sa vytráca,“ dodáva Lazorová.
Odchádzajú
Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb má tiež informácie o sestrách, ktoré prepadli cez platovú sieť.
„Prax odpracovaná v zariadeniach sociálnych služieb sa nezaratúva, aj keď tam sestry vykonávali ošetrovateľskú činnosť,“ uviedol predseda zväzu Anton Szalay.
Odbory poukazujú na to, že zariadenia sociálnych služieb pritom často suplujú nemocnice a nahrádzajú dlhodobú starostlivosť.
Rezort zdravotníctva pre Zdravotnícke noviny pripomenul, že nemocnica môže postupovať aj nad rámec zákona a sestre tak uznať roky odpracované v sociálnej sfére.
„Napríklad započíta do odpracovaných rokov zdravotníckeho pracovníka aj výkon zdravotníckeho povolania mimo zdravotníckeho zariadenia.“
Komora sestier hovorí, že sestry nedostávajú adekvátne platové ohodnotenie v čase „zúfalého nedostatku sestier v systéme“.
Vypočítala, že v pandemických rokoch odišlo zo Slovenska ročne takmer tisíc sestier. Vlani to bolo ďalších 632 sestier.
„Len za mesiac január tohto roka to bolo ďalších 100 sestier, avšak do systému vstúpilo za to isté obdobie len 13 absolventov odboru ošetrovateľstvo a dve pôrodné asistentky,“ opísala komora súčasnú situáciu v zdravotníctve.
ILUSTRAČNÉ FOTO: TASR
Autor: KATARÍNA GÉCZIOVÁ