20. novembra 2025 – Priemerná mzda v zdravotníctve narástla na 2 452 eur mesačne, kým v hospodárstve na 1 524 eur
Lekár 4 945 eur, sestra 2 267 eur, pôrodná asistentka 2 090 eur, fyzioterapeut 1 595 eur, záchranár 2 529 eur, praktická sestra 1 557 eur či sanitár 1 415 eur. Také boli vlani priemerné mzdy zdravotníkov na Slovensku vrátane náhrad za pracovnú pohotovosť. Týka sa to najmä zdravotníkov z nemocníc či kúpeľov. Do prehľadu nie je zaradená významná časť zdravotníkov z ambulantného sektora.
Medziročne narástla priemerná mzda lekárovi o 384 eur, sestre o 167 eur či sanitárovi o 108 eur. Na základe podkladov Národného centra zdravotníckych informácií zverejňuje dáta Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb (SOZ ZaSS).
Zdravotníctvo uteká hospodárstvu
Zaujímavá je aj štatistika vývoja priemerných miezd v zdravotníctve v porovnaní s národným hospodárstvom. Podľa dát odborárov boli pracovníci v zdravotníctve najhoršie platení voči národnému hospodárstvu v roku 2000, keď mali priemernú mzdu na úrovni 85,7 % z priemernej mzdy v hospodárstve. Dnes je na úrovni viac ako 160 %. V súčasnosti v zdravotníctve narástla na 2452 eur mesačne, kým v hospodárstve na 1 524 eur.
Štátni analytici ministerstva financií nedávno upozornili, že osobné náklady tvoriace 56 % z celkových nákladov nemocníc dlhodobo rastú výrazne rýchlejšie ako je rozpočtované. Kým rozpočtovaný kumulatívny nárast medzi rokmi 2015 až 2023 bol 89 %, tak trinástim fakultným a univerzitným nemocniciam sa zvýšili v priemere o 130 %. Podobný nárast zaznamenali aj viaceré veľké súkromné nemocnice.
Analytik Martin Smatana, MSc. upozorňuje, že je kľúčové odlišovať priemernú mzdu zdravotníkov a priemernú mzdu v zdravotníctve, kde už spadajú napríklad aj administratívni pracovníci. Kým priemerná mzda zdravotníkov dosiahla v roku 2024 s príplatkami takmer 2 700 eur mesačne, tak v prípade nezdravotníckeho personálu to bolo približne 1 440 eur, čo je menej ako priemer v hospodárstve.
„Mzda zdravotníkov je výrazne ovplyvnená príplatkami, pričom veľkú zložku tvoria nadčasy. Len pre ilustráciu, priemerná tarifná mzda lekára v roku 2024 bola 2 648 eur, pričom priemerná mzda so všetkými kompenzáciami až 4945 eur mesačne. Priemerné príplatky činili vlani až 42 % vyplatenej mzdy zdravotníkov,“ vysvetľuje Smatana.
Zároveň zdôraznil, že medzi zdravotníckymi povolaniami definovanými v zákone existujú veľké rozdiely. „Lekári v nemocnici majú vyšší koeficient tarifnej mzdy, čo spôsobuje, že ich priemerná mzda s príplatkami bola vlani takmer 2,2-násobne vyššia ako mzda sestry v nemocnici,“ uviedol príklad.
Vo všeobecnosti však podľa Smatanu platí, že „nožnice“ medzi priemernou mzdou v hospodárstve a mzdami v zdravotníctve sa pootvorili. Podľa neho za to môže najmä novelizácia zákona 578/2004 po hromadných výpovediach lekárov v rokoch 2022 a 2024.
Pohľad analytikov
„Či to je správne a či by mali byť mzdy na tejto úrovni je viac filozofická a hodnotová otázka. Zdravie je našou najvyššou hodnotou, a tí, ktorí sa o ňu starajú, by mali byť na „vrchole“ spoločnosti, vrátane mzdového ohodnotenia. Treba však povedať, že podľa posledných dostupných informácií z českého Ústavu zdravotníckych informácií a statistiky prekročila priemerná mzda lekárov s príplatkami a nadčasmi priemernú mzdu v Česku, čo otvára inú otázku – udržateľnosti financovania výdavkov v sektore, čo bol aj dôvod, prečo pôvodne MZ SR otvorilo otázku platových koeficientov na jeseň roku 2024,“ doplnil Smatana.
Predpokladá, že otváranie „nožničiek“ medzi priemernou mzdou v zdravotníctve a v národnom hospodárstve je pravdepodobne spoločným javom vo veľkej časti krajín EÚ. „Ak by sme sa pozreli na pomer priemernej mzdy nemocničných lekárov k priemernej mzde v SR, tak ten násobok je 3,2 a pri sestrách takmer 1,5-násobok za rok 2024. Najmä pri lekároch sa už pri tomto ukazovateli dostávame vysoko nad priemer vyspelých štátov. Za ostatné roky sa tento vývoj akceleroval,“ hodnotí analytik INEKO Dušan Zachar.
Výrazné roztváranie nožníc považuje za problém, keďže produktivita práce v zdravotníctve nedosahuje tú v národnom hospodárstve a súčasné nastavenie je podľa neho finančne neudržateľné. Aj bývalá štátna tajomníčka rezortu JUDr. Ing. Jana Ježíková považuje za viac výpovedný až detailnejší pohľad na jednotlivé kategórie zdravotníckych pracovníkov, keďže platy aj počty sú rozličné. „Zaujímavý je časový trend, kde vidíme, že si prácu zdravotníkov vo finančnom vyjadrení vážime viac a že ako spoločnosť si uvedomujeme jej dôležitosť, pričom stále, najmä nemocničné sestry pracujúce pri lôžku pacienta nemajú dostatočné platové ohodnotenie,“ konštatuje.
„K otváraniu nožníc, respektíve významnému medziročnému nárastu v posledných rokoch, došlo nielen z dôvodu nárastu zákonom regulovaných miezd, ale aj v dôsledku nárastu počtu lepšie platených lekárov a stagnácie horšie platených sestier a praktických sestier,“ dopĺňa.
Myslí si, že ak máme ako krajina nedostatok zdravotníckeho personálu, alebo nám zdravotníci odchádzajú zo sektora po ukončení štúdia alebo po ňom, je dôležité reagovať aj finančnou motiváciou. „Dôležité však je prepojenie platového ohodnotenia s praxou a výkonom povolania, kde je potrebné rozumne vyhodnocovať hranicu motivácie a reflektovať to výkonom a dostupnosťou, čo je úloha nielen regulátora, ale aj zdravotnej poisťovne a manažmentu zdravotníckeho zariadenia,“ tvrdí.
Zdroj: mediweb.sk (Martin Smatana, Dušan Zachar)