17. 6. 2026
Vláda zvažuje po siedmich rokoch oživiť stopnutý zámer. Jedno z opatrení pri BOZP je opäť v hre.
Návrh na zrušenie schvaľovania niektorých prevádzkových poriadkov sa na Slovensku objavil už v roku 2019.
Vláda chce zrušiť časť pravidiel bezpečnosti práce a spúšťa spor.
Zamestnávatelia hovoria o menšej byrokracii, odbory varujú pred rizikom.
Kritici pripúšťajú aj vážne zdravotné dôsledky pri práci s chemikáliami.
Opatrenie sa vracia po rokoch a rozhodnú detaily, ktoré zatiaľ chýbajú.
Vládna koalícia v parlamente postupne príjíma opatrenia zo stabilizačného balíčka. Prvé kroky sa týkali oslobodenia najdrobnejších živnostníkov od nového mikroodvodu a rozšírenia odvodových úľav pri práci na dohodu pre penzistov a študentov.
Dôležitým zámerom pre zamestnávateľov je aj zvažovaná deregulácia pravidiel bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Už pred siedmimi rokmi vznikol legislatívny návrh, ktorým sa malo zrušiť schvaľovanie prevádzkových poriadkov v niektorých typoch zariadení.
Hoci ho vtedajšia vláda odobrila, parlament návrh napokon neschválil. Tento bod sa však objavuje znova, a to v rámci balíka 38 prorastových opatrení, ktoré koordinuje ministerstvo hospodárstva.
V článku sa ešte dočítate:
prečo odbory hovoria o možných fatálnych následkoch,
kedy dáva zrušenie povinnosti zmysel a kedy nie,
ako vyzeral podobný návrh už v roku 2019,
čo všetko by sa zmenilo pre firmy v praxi.
Časť z nich, týkajúca sa bezpečnosti pri práci, vychádza z dielne ministerstva práce. Zároveň sa podobný princíp premieta aj do pripravovanej novely zákona o ochrane verejného zdravia.
„Zrušenie povinnosti prevádzkového poriadku o ochrane zdravia pri bezpečnosti pri práci nič neprinesie. Toto opatrenie sa mi skutočne nepáčilo,“ vyjadrila sa Brigita Schmögnerová, bývalá ministerka financií v HNtelevízii . Podľa nej tento krok iba naruší vzťahy v rámci tripartity.
Konkrétna podoba ešte nie je známa
Prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov Rastislav Machunka potvrdil, že vypustenie jeho schvaľovania je skutočne v hre, ale zatiaľ nie je známa konkrétna podoba.
Čo je prevádzkový poriadok?
Ide o dokument vypracúvaný zamestnávateľom, prípadne externým technikom. Obsahuje konkrétne pravidlá podľa typu pracoviska. Napríklad zásady upratovania, dezinfekcie či ochrany zamestnancov v hlučnom prostredí. Schvaľuje ho regionálny úrad verejného zdravotníctva.
„V tejto chvíli bolo iba povedané toľko, že sa pripraví pracovná skupina na ministerstve práce, ktorá bude riešiť detaily,“ priblížil.
Vo vyjadreniach k tomu, či to bude správne alebo nesprávne, je opatrný. Odôvodnil to tým, že sa ešte len bude rokovať. Zároveň však podotkol, že súhlasia so všetkým, čo zjednoduší administratívnu záťaž kladenú na zamestnávateľov.
„Samozrejme, za predpokladu, že by to neviedlo k zhoršeniu bezpečnosti pri práci,“ doplnil.
Veľká zmena pre firmy, na ktorej dokážu ušetriť milióny eur ročne. Školenia BOZP by mali vyzerať inak
Podľa generálneho sekretára Republikovej únie zamestnávateľov Martina Hoštáka je dôležité, aby sa o prorastových opatreniach hovorilo v kontexte súčasnej situácie na Slovensku. Tvrdí, že ekonomika je v zlom stave.
„Ak sa nič nezmení, tak nebudú peniaze ani na školy, ani na nemocnice. A v konečnom dôsledku ani na výplaty pre úradníkov,“ poukázal.
Čo hovoria kritici?
Kritické hlasy smerom k opatreniu zaznievajú z radov Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb. Pre HN to uviedol predseda Michal Gedaj.
„Keďže prijatím predmetného opatrenia nemožno vylúčiť nepriaznivý dosah na ochranu zdravia, ako aj bezpečnosť zamestnancov, nepovažujeme navrhované opatrenie za daného stavu rozpracovania za vhodné,“ priblížil.
Hovorí, že legislatívne chceli toto opatrenie odôvodniť tým, že ide o identický alebo takmer identický dokument ako analýza rizík pri práci. S tým však zásadne nesúhlasia.
„Oba dokumenty sa odlišujú postupom vypracovania, cieľom, účelom, zameraním, ako aj schvaľovaním, resp. právnym režimom ich kontroly a aktualizácie. Žiaden z nich nie je nadbytočný,“ myslí si.
Vláda zmenila Sakovej pôvodný plán. Prvý balík stabilizačných opatrení sa zavedie neskôr
Fatálne následky by to podľa neho mohlo mať najmä v prípade, keď by sa namiesto prevádzkového poriadku spoliehali na posudky o riziku pri manipulácii s najnebezpečnejšími látkami, akými sú karcinogény.
„Prevádzkový poriadok je praktický riadiaci dokument, ktorý zamestnancovi jasne definuje denný režim ochrany, dekontaminácie a prvej pomoci. Jeho zrušenie zníži ostražitosť na pracoviskách a môže mať za následok fatálne onkologické následky pre zamestnancov po rokoch expozície,“ informoval.
Hošták kontruje, že zamestnávateľ je a stále bude zodpovedný za bezpečnosť pri práci a ochranu zdravia. Podľa neho teda nepredkladanie poriadkov nemá na zamestnancov žiaden zásadný vplyv. „Je to jedno z opatrení, ktoré je možné rýchlo vykonať. Preto sa treba do toho čo najskôr pustiť,“ doplnil.
Riešenia prídu postupne
Rezort práce, sociálnych vecí a rodiny sa pre HN vyjadril, že riešenia sa ešte len budú postupne formovať.
„V spolupráci s Alianciou sektorových rád, ktorej súčasťou sú všetci sociálni partneri, sme už začali s analýzou právnych predpisov v oblasti BOZP,“ uviedli.
Ministerstvo tvrdí, že cieľom plánovanej revízie je zníženie administratívnej a regulačnej záťaže podnikateľského prostredia pri zachovaní najvyššieho štandardu ochrany zdravia a bezpečnosti zamestnancov.
„Analýza plánovaných zmien sa bude zameriavať najmä na možnosti zníženia regulačnej záťaže, odstránenia duplicitných povinností, zvýšenia miery digitalizácie procesov a jednoduchšieho a flexibilnejšieho vykonávania školení zamestnancov,“ dodali.
V prípadoch, keď to vyžaduje legislatíva, musia zamestnávatelia vypracovať prevádzkový poriadok. Následne je dokument posúdený regionálnym úradom verejného zdravotníctva. Ak úrad zistí nedostatky, môže vyzvať zamestnávateľa na doplnenie alebo úpravu ešte pred schválením tohto dokumentu.
Aký bol návrh v minulosti?
Myšlienka zjednodušiť pravidlá okolo prevádzkových poriadkov nie je nová. Objavila sa už v roku 2019 v treťom antibyrokratickom balíčku ministerstva hospodárstva. Hoci vláda návrh podporila, parlament ho napokon neprijal ako súčasť novely zákona o ochrane verejného zdravia.
Navrhované zmeny sa týkali viacerých oblastí. V prvom prípade sa mala úplne zrušiť povinnosť vypracovať prevádzkový poriadok pri prevádzkach s prácou zaradenou do 1. kategórie, teda pri pracoviskách s najnižším zdravotným rizikom.
Išlo najmä o administratívne kancelárie, účtovnícke firmy, marketingové agentúry, IT spoločnosti či bežné obchody bez špecifických rizík.
Menej papierov, lacnejšia elektrina. Čo vám v praxi prinesú nové vládne opatrenia, ak podnikáte?
V ďalších prípadoch sa už neuvažovalo o zrušení samotného prevádzkového poriadku, ale o ukončenií povinnosti predkladať ho na schválenie regionálnemu úradu verejného zdravotníctva.
Týkalo sa to zariadení, kde zamestnanci pracujú vo veľmi vysokých alebo, naopak, nízkych teplotách, napríklad pekární, mraziarenských skladov, hutníckych prevádzok alebo kotolní.
Zamestnávateľ by však aj naďalej musel zabezpečiť ochranu zdravia zamestnancov, napríklad pitný režim, prestávky či vhodné ochranné pracovné prostriedky.
„Vypustenie tejto povinnosti má v niektorých prevádzkach zmysel, inde nie,“ uviedol Radoslav Husárovič zo spoločnosti H & C Safety Group s. r. o., ktorá poskytuje školenia zamerané na bezpečnosť pri práci.
Tvrdí však, že sa nedá hneď povedať, kde to zmysel má a kde nie. Musí tomu predchádzať rozsiahla analýza.
Autor: Michaela Mihoková, Hospodárske noviny