7. júna 2023 – Nová výška príspevkov bude reálna od 1. júla. Na základe nej dostanú opatrovatelia za starostlivosť o jednu osobu 569 eur.
Opatrovateľské služby sú na Slovensku veľmi potrebné. Starnúca populácia je problémom, ktorý trápi našu krajinu dlhodobo. Podľa prieskumov verejnej mienky navyše patríme medzi najmenej zdravé krajiny v Európskej únii. V dôsledku zhoršeného zdravia hlavne tí starší veľmi potrebujú niekoho, kto sa o nich bude starať, pretože to často nie sú schopní sami.
Systémové riešenia
Spomedzi ľudí, ktorí majú skúsenosť s vybavovaním opatrovateľa k chorým alebo seniorom, ho malo problém nájsť až 56 percent Slovákov a trinástim percentám opýtaných sa to nepodarilo. To je najväčší problém podľa prieskumu, ktorý si dala vypracovať europoslankyňa za Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) Miriam Lexmann. Tá je v Bruseli členkou Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a tvrdí, že na základe demografie bude čoraz viac osôb odkázaných na takúto pomoc, a preto sa tento problém musí systémovo riešiť.
Najviac opatrovateľov či asistentov majú ľudia v Bratislavskom kraji (dve tretiny spomedzi tých, ktorí ich hľadali), v Prešovskom kraji je to 61 percent. Ten má zároveň najväčší počet občanov, ktorým sa opatrovanie nepodarilo zabezpečiť, a to až 23 percent. Skúsenosť s vybavovaním opatrovateľskej služby uviedlo 30,6 percenta opýtaných Slovákov.
Predsedníčka Komory opatrovateliek Slovenska Dana Grafiková priblížila, že ide o dokázateľne fyzicky a psychicky náročnú prácu, ktorá sa neodráža v ich zaradení podľa stupňa záťaže práce a tým ani v odmeňovaní.
„Navyše musia často vykonávať prácu zdravotníkov, lebo v zariadeniach sociálnych služieb nie je najmä počas víkendov a sviatkov dostatok zdravotníckeho personálu. Za najdôležitejšie však momentálne pokladám to, aby zákon zadefinoval opatrovateľa ako samostatné povolanie,“ doplnila.
Lieky na predpis pacientom už vozia aj domov, rieši to Štátny ústav pre kontrolu liečiv
Odlev mladých je dlhodobým trendom, najmä v zdravotníctve. Jedným z dôvodov je napríklad nízky plat, na čo sa snaží zareagovať štát jeho zvýšením. Výška príspevku na opatrovanie u ľudí v produktívnom veku pri opatrovaní jednej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím od 1. júla stúpne z pôvodných 525,65 eura na sumu 569 eur a súčasne sadzba na jednu hodinu osobnej asistencie z 5,20 eura na 5,52 eura.
Pri opatrovaní dvoch alebo viacerých osôb je momentálne na úrovni 699,15 eura, po novom to bude 756,80 eura. Ak ide o opatrovateľa ako poberateľa dôchodkovej dávky, suma peňažného príspevku na opatrovanie stúpne na 426,75 eura mesačne, teda na 75 percent príspevku poskytovaného opatrovateľovi v produktívnom veku.
Ako oň môžete požiadať? Urobíte to písomne na úrade práce v mieste trvalého bydliska a na tomto linku . Dokument si vytlačíte a vyplníte. Ak by vám náhodou nevyhovoval takýto systém, môžete využiť elektronickú žiadosť, ktorú nájdete na https://prihlasenie.slovensko.sk/oamfed/idp/samlv20 a následne ju podpíšete elektronickým podpisom. Musí obsahovať odôvodnenie, prečo príspevok máte dostať práve vy.
Legislatívne návrhy
Napriek zvýšeniu nie je komora ani Asociácia poskytovateľov sociálnych služieb spokojná, keďže podľa nich nie sú stále dostatočne finančne ohodnotení. Predsedníčka Asociácie Anna Ghannamová zdôraznila, že je nutné v reforme financovania sociálnych služieb zaviesť osobný rozpočet prijímateľa, ale jedine cez poukaz, ktorý si občan uplatní u registrovaného poskytovateľa, či už terénneho, ambulantného alebo pobytového.
„Takto štát konečne zistí, koľko vlastne máme terénnych opatrovateľov, ktorí túto prácu vykonávajú načierno, nezdaňujú príjem a najmä často túto prácu vykonávajú bez odborného vzdelania,“ uviedla. Lexmann dodáva, že sa treba sústrediť na prepojenosť slovenskej legislatívy a možností financovania z európskych fondov. Ako príklad uvádza lepšie využitie Európskeho sociálneho fondu a plánu obnovy.
Opatrovateľky sa obávajú, že sa mnoho žien či mužov, ktorí sa starajú o chorých, môže dostať do kolotoča nezákonností a rozporov a budú v praxi poskytovať takú starostlivosť, na ktorú často nemajú dostatočnú kvalifikáciu či školenie.
Získať pomôcku pre zlý zdravotný stav je niekedy skutočný boj, tvrdí komora opatrovateliek
Je to preto, že lekár či sestra nemajú komu túto kompetenciu v sociálnom zariadení odovzdať, pretože v nočných zmenách, počas víkendov či sviatkov pracujú s klientmi hlavne samotné opatrovateľky, nie odborný zdravotný personál. Nepostačuje pritom ani príprava opatrovateliek v kurzoch.
Nezískajú totiž dostatočnú kvalifikáciu na to, aby ostali zodpovedné za zdravie klientov pri poskytovaní ošetrovateľských činností. Absolventkami takýchto kurzov sú navyše najmä ženy bez predchádzajúcich skúseností v zdravotníctve, ktoré sú často vo vyššom veku. Problém je podľa nich dlhodobo zametaný pod koberec.
Ďalšia kritika sa vzniesla aj na vyplatenie takzvaného stabilizačného príspevku. Ako uviedol v tlačovej správe Slovenský odborový zväz zdravotníctva, stále sa zabúda na množstvo ďalších profesií, ktoré v zariadeniach sociálnych služieb pracujú, no zarábajú len o čosi viac, ako je minimálna mzda. „Apelujeme na zvyšovanie tarifných miezd, aby sa ľuďom zvyšovali príjmy na základe mesačnej mzdy, čím by sa zvýšila aj ich celková životná úroveň. Nesúhlasíme s takýmito nesystémovými krokmi, ktoré len zašívajú diery v systéme,“ uviedli odborári.
Ministerstvo práce vyplatilo na začiatku roka vybraným približne 18-tisíc zamestnancom sociálnych služieb a centier pre deti a rodiny stabilizačný príspevok v celkovej sume takmer 50 miliónov eur a každý z nich dostal jednorazový príspevok dve- až štyritisíc.
Podmienkou na jeho získanie bol záväzok zamestnanca odpracovať tri roky u zamestnávateľa, s ktorým má uzavretú pracovnú zmluvu. Ak sa však rozhodne ukončiť pracovný pomer skôr, musí vrátiť financie podľa dĺžky obdobia, ktoré mu chýba na splnenie zmluvného záväzku. Nárok na príspevok si rovnako mohli uplatniť aj zamestnanci pracujúci na kratší úväzok ako týždenný, a to v pomernej výške podľa príslušnej pracovnej pozície.
Zdroj: www.hnonline.sk