Minister hospodárstva Richard Sulík dnes predstavil svoje druhé podnikateľské kilečko. A podobne ako pri prijímaní „kilečka 1“, ministerstvo hospodárstva pokračuje v presadzovaní záujmov zamestnávateľov bez ohľadu na práva občanov, spotrebiteľov a zamestnancov. V množstve „nápadov“ na zlepšenie podnikateľského prostredia sú určite aj také, ktoré odstránia byrokratickú záťaž a reálne pomôžu, avšak zoznam obsahuje aj množstvo takých opatrení, ktoré významne znevýhodnia postavenie zamestnancov a ľudí v ich bežnom živote.
Predpokladáme, že tak ako pri prijímaní „kilečka 1“ budú zamestnanci a ich práva až na poslednom mieste. Ministerstvo hospodárstva SR pokračuje v presadzovaní záujmov zamestnávateľov bez ohľadu na práva občanov, spotrebiteľov a zamestnancov. S cieľom zlepšiť podnikateľské prostredie silou mocou pretláča opatrenia, ktoré negatívne zasiahnu väčšinu bežných ľudí, ale pomôžu podnikateľom.
Namiesto systémových opatrení, zlepšenia vymožiteľnosti práva a odstránenia byrokratickej záťaže sa narýchlo robia kozmetické úpravy, ktoré možno nemajú dopad na štátny rozpočet. Avšak to by nemal byť jediný cieľ, ktorý by mal štát pri prijímaní legislatívy sledovať. Pri prijímaní legislatívy by sa malo rovnako prihliadať nielen na podnikateľov a ich záujmy, ale aj na záujmy občanov.
V množstve „nápadov“ na zlepšenie podnikateľského prostredia sú určite aj také, ktoré odstránia byrokratickú záťaž a reálne pomôžu, avšak zoznam obsahuje aj množstvo takých opatrení, ktoré významne znevýhodnia postavenie zamestnancov a ľudí v ich bežnom živote.
Ako pozitívne opatrenie možno spomenúť Zefektívnenie výkonu inšpekcie práce, k čomu sa prikláňa aj KOZ SR, ale v súvislosti s ochranou zamestnancov a dodržiavaním práv a nárokov zamestnancov.
Množstvo opatrení sa však opätovne dotýka prierezovo viacerých rezortov. Opatrenia sú všeobecne formulované a nie vždy je jasné, aká bude konkrétna legislatívna úprava (napr. Úprava zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa). Opakuje sa aj situácia z jari, kedy Ministerstvo hospodárstva SR určuje ostatným rezortom, čo majú vo svojej gescii upraviť. Predpokladáme, že rovnako ako na jar, neprebehla k tomuto zoznamu žiadna diskusia, ale ide len o súbor nápadov z prostredia zamestnávateľov. Pri tejto príležitosti by sme ocenili, keby sa predstavitelia Ministerstva hospodárstva SR začali konečne profilovať ako reprezentanti štátu, jeho záujmov a záujmov jeho občanov a nie ako reprezentanti záujmovej skupiny, v tomto prípade zamestnávateľov.
Očakávame, že k tomu súboru opatrení prebehne konečne štandardná odborná diskusia so všetkými dotknutými subjektami a nebude sa opakovať situácia, keď boli jednotlivé subjekty dotlačené vyjadrovať sa z hodiny na hodinu k zmeneným variáciám zoznamu bez toho, aby mali k dispozícií konkrétnu textáciu a keď nebolo možné vydiskutovať si protichodné postoje. Odmietame, aby boli akékoľvek legislatívne opatrenia prijímané tak, že sa obchádza štandardný legislatívny proces a zákonné povinnosti pod „rúškom“ pandémie, alebo údajnej nevyhnutnosti zrýchleného konania. V stave, v akom sú opatrenia prezentované, nie je možné reálne rozobrať jednotlivé opatrenia a adekvátne k nim diskutovať. Evokuje to stav, že kvantita opatrení má prednosť pred kvalitou. Ďalej konštatujeme, že sa do kilečka opätovne dostali opatrenia, ktoré boli v prvom kole zamietnuté a napriek tomu sa zasa objavujú.
Z pohľadu odborov negatívne vyzdvihujeme Zrušenie záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, čo je v priamom rozpore so smerovaním a požiadavkami Európskej komisie, napríklad aj s ustanoveniami navrhovanej smernice o primeraných minimálnych mzdách v Európskej únii, ktorá priamo žiada zvýšiť pokrytie kolektívnymi zmluvami v členských štátoch. Na Slovensku je veľmi nízke pokrytie a vláda so svojimi systematickými zásahmi ešte zhoršuje ich uzatváranie. Zarážajúce je, že krajiny, v ktorých je výrazne vyššie pokrytie kolektívnymi zmluvami a existuje aj ich extenzia, sa v rebríčkoch konkurencieschopnosti umiestňujú vyššie ako Slovensko. Možno je to práve preto, že majú vďaka kolektívnym zmluvám rovnaké konkurenčné podmienky a „nepredbiehajú“ len lacnou pracovnou silou a dumpingom sociálnych benefitov.
Ďalšie negatívne zásahy, ktoré budú mať dopady na zamestnancov, ale hlavne ich zdravie, sú zmeny v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, navyše sa zasa opakujú opatrenia, ktoré už boli ministerstvu komunikované, pričom často ide aj o rozpor s európskou legislatívou (napr. Zrušiť povinnosť vydať interný predpis ako postupovať v rámci BOZP pri horúcich alebo studených dňoch, Zrušenie povinnosti zamestnávateľa poskytovať rekondičné pobyty zamestnancom vystaveným faktoru hluk, Zjednodušiť základnú dokumentáciu BOZP pri zriadení prevádzky (napr. na používanie vybraných zariadení), Prehodnotiť povinnosť tvorby koncepcie a programu realizácie politiky BOZP, Zrušenie povinných BOZP školení pre 1. a 2. kategóriu zamestnancov,…).
Zamestnanci sa navrhovanými zmenami dostanú do nevýhodnejšieho postavenia voči zamestnávateľovi a prídu o viaceré práva a benefity, ako aj o právo spolurozhodovať o vlastnej práci. Napr. Zdobrovoľniť rekreačné poukazy, Zrušenie určenia splatnosti mzdy, Možnosť výberu medzi výpovednou dobou alebo odstupným, Zavedenie 3-dňovej lehoty na doručenie PN, Rozhodovacie právomoci pri pracovných normách, Odstrániť súbeh nároku na náhradu mzdy a povinnosti opäť zamestnanca zamestnať v prípade neplatného skončenia pracovného pomeru, Zrušenie pokút za neuvádzanie výšky platu v inzeráte, Zjednotenie podmienok vzniku jednotlivých foriem zastupovania zamestnancov (zamestnanecká rada, odborová organizácia), Zavedenie možnosti vyhlásenia celozávodnej dovolenky bez predchádzajúceho súhlasu zástupcov zamestnancov, Rozhodnutie zamestnávateľa o nerovnomernom rozvrhnutí pracovného času, Zavedenie možnosti zamestnávateľa zaviesť pružný pracovný čas bez predchádzajúceho uzavretia kolektívnej zmluvy alebo bez predchádzajúcej dohody so zástupcami zamestnancov, Zrušenie súbehu príplatku za sviatok a sobotu a nedeľu,…
Navrhujú sa aj opatrenia, ktoré už boli predmetom úpravy a už sa významne zmenili v neprospech zamestnancov (napr. Oddeliť príplatky od minimálnej mzdy, Zlepšiť mechanizmus minimálnej mzdy, Oddeliť prácu z domu (tzv. home office) od domáckej práce a telepráce v Zákonníku práce, Zlúčenie stupňov náročnosti práce, …).
Za veľmi nešťastnú považujeme snahu znížiť nároky na potraviny a na ochranu spotrebiteľa najmä pri potravinovom tovare, čo môže mať zdravotné dôsledky (napr. Zrušenie oprávnenia stanovovať požiadavky na počiatočnú dojčeneckú výživu, následnú dojčeneckú výživu, a ďalšie, Zrušenie oznamovacej povinnosti podnikateľa voči Štátnej veterinárnej a potravinovej správe, Zníženie pokút v zákone o potravinách, Zrušiť úpravu zodpovednosti za bezpečnosť potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, Zrušenie používanie výrazu „bezlepkový“ v prípade šuniek v kvalite výberová a špeciál, Zrušenie uvádzania minimálnej trvanlivosti pre nebalené výrobky, Zjednodušiť teplotné podmienky skladovania potravín, Zrušenie hygieny pre malé stánky,…).
Takisto sa uvažuje o zjednodušení pravidiel pre zdieľanú ekonomiky, alebo zníženie dane z kryptomien, čo považujeme tiež za rozporné so smerovaním ostatných európskych krajín a odporúčaniami, aby zdieľaná ekonomika a nové formy podnikania boli upravené a regulované a mali práve rovnaké podmienky ako bežní podnikatelia.