Navrhujeme zaviesť poukazy na pobyty v kúpeľoch pre zdravotníkov a pracovníkov zariadení sociálnych služieb
Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb (SOZ ZaSS) je členom Konfederácie odborových zväzov SR prakticky od jej konštituovania a zastrešuje zamestnancov v približne 250 základných odborových organizáciách, a to v zariadeniach sociálnych služieb, regionálnych úradov verejného zdravotníctva, zdravotníckych lôžkových zariadeniach, v záchrannom zdravotnom systéme, v kúpeľoch na Slovensku, v stredných zdravotníckych školách. SOZ ZaSS zastupuje zdravotnícky i nezdravotnícky personál v rámci rôznych profesií a podieľa sa na uzatváraní 4 kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. S predsedom SOZ ZaSS Antonom Szalayom sme sa ku koncu roka porozprávali nielen o najnovších aktualitách v odborovom zväze, ale aj o situácii v zdravotníctve a sociálnych službách.
Ako by ste zhodnotili rok 2021 v oblasti zdravotníctva a sociálnych služieb?
Už druhý rok sme kvôli pandémii Covid-19 svedkami veľmi náročnej práce nielen v zdravotníckych zariadeniach, ale aj v zariadeniach sociálnych služieb. Zamestnanci v tejto situácii nepotrebujú len potlesk na balkónoch alebo vylepovanie červených srdiečok do okien, potrebujú finančné krytie a aj psychologickú pomoc, aby sa dostali do normálu. Kým neprišla pandémia, neboli zvyknutí, aby toľko pacientov a klientov zomieralo, či už v nemocniciach alebo v zariadeniach sociálnych služieb. V domovoch sociálnych služieb zamestnanci pristúpili k situácii s veľkou empatiou a mnohokrát ostávali s klientmi v týždňových blokoch na pracoviskách, čiže ani nešli domov, aby nepreniesli ochorenie do svojich rodín. Počas tohto náročného obdobia nám, žiaľ, zomrelo aj niekoľko odborárskych funkcionárov, zamestnancov, na Covid, pretože situácia bola veľmi ťažká a očkovanosť na Slovensku ešte aj dnes nie je na dostatočnej úrovni.
Dostáva sa týmto pracovníkom adekvátnej odmeny za náročnú prácu v čase covidu?
Určite nie. Preto sme sa snažili vyjednať nielen čo možno najvyššie finančné odmeny, ale aj ísť po vzore Česka a presadiť poukazy na pobyty v kúpeľoch, kde by pracovníci mohli nabrať novú, aj psychickú, silu na zvládnutie tohto ťažkého obdobia. Napriek tomu, že sa nám zatiaľ nepodarilo pretlačiť tento návrh, cez opakované požiadavky na ministerstvo zdravotníctva, do legislatívy, verím, že táto téma ešte nie je uzavretá a budeme sa usilovať ju presadiť v budúcom roku.
A ako by ste zhodnotili výsledky kolektívneho vyjednávania v rámci vášho odborového zväzu?
Náš odborový zväz zastupuje zdravotnícky, aj nezdravotnícky personál v rôznych profesiách a uzatvára viaceré kolektívne zmluvy. S Asociáciou štátnych nemocníc, ktorá pozostáva z 24 koncových nemocníc a zdravotníckych zariadení, máme dlhšie podpísanú kolektívnu zmluvu. Tento mesiac sme podpísali 16-ty dodatok, ktorý garantuje ďalšie benefity ako pre zdravotníckych pracovníkov, tak aj nezdravotníckych pracovníkov, ktorým by sa od 1.januára mala navyšovať základná zložka mzdy o 3%. Veľmi dôležité je zachovanie príplatkov na úrovni roku 2021. V rámci Asociácie nemocníc Slovenska, ktorá združuje 80 nemocníc rôzneho právneho charakteru, máme takisto podpísanú kolektívnu zmluvu, ktorá je predĺžená dodatkom do 30.júna 2022. Mrzí nás, že sa nám nepodarilo dohodnúť také isté benefity, ako pri štátnych nemocniciach. Avšak tieto nemocnice sú limitované tým, že sa nesmú zadlžovať. Čo sa týka odmeňovania v zariadeniach sociálnych služieb, regionálnych úradoch verejného zdravotníctva a stredných zdravotníckych školách, tam sú podpísané kolektívne zmluvy vyššieho stupňa pre verejnú a štátnu službu, na vyjednávaní ktorých sa v rámci KOZ SR podieľame.
Ste spokojný s výsledkami kolektívneho vyjednávania vyššieho stupňa pre verejnú a štátnu službu?
My sme mali úplne inú požiadavku na úrovni valorizácie 13%, pretože v roku 2021 bola nulová valorizácia a dá sa povedať, že nárast inflácie za oba roky by pokryla práve 13% valorizácia. V tomto nám dal za pravdu aj minister práce, ktorý na našom zjazde priznal, že téma slabo odmeňovaných ľudí v zariadeniach sociálnych služieb si žiada vyššiu valorizáciu. Na druhej strane som osobne rád, že sa nám podarilo dohodnúť a získať mandát na podpis kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, lebo nepanoval absolútny konsenzus. Nové kolektívne zmluvy vyššieho stupňa garantujú valorizáciu platov od 1.júla 2022 o 3% a vyplatenie jednorazovej odmeny 350€. Preto boli podpísané aj dodatky ku kolektívnym zmluvám na rok 2021 s tým, aby to, čo ide zo štátneho rozpočtu, bolo vyplatené do konca januára, to znamená v decembrovej výplate. Pre zamestnancov v zriaďovateľskej pôsobnosti samospráv platí, že to budú mať vyplatené v prvom polroku 2022. Pre nás je dôležité aj to, že všetky doterajšie benefity oboch kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa zostávajú zachované. To bola aj podmienka našich členov, na základe ktorej nám dali mandát na podpísanie kolektívnych zmlúv. Ide najmä o kratšiu pracovnú dobu, dlhšiu výmeru dovolenky, vyššiu tvorbu sociálneho fondu, jeden odstupný plat nad Zákonník práce, jeden odchodný plat nad Zákonník práce, plus vyšší príspevok na doplnkové sporenie. Mnohí sa domnievajú, že je to automatické. Prakticky to však znamená, že kým nebolo dohodnuté všetko, nebolo dohodnuté nič. Sme radi, že došlo k podpisu a ukáže sa budúci rok, či sa naplnia slová členov vlády, ktorí hovoria o tom, že chcú dostať odmeňovanie vo verejnej a štátnej správe na priemer odmeňovania v Európskej únii.
V súčasnosti sa veľa hovorí o platoch zdravotníkov. Ako vidíte ich nárast v nasledujúcom období?
Pracovníkov v zdravotníckych lôžkových zariadeniach či kúpeľoch, záchranárov v záchrannom systéme a podobne sa dotýka zákon č. 578 z roku 2004, podľa ktorého je nastavené odmeňovanie zdravotníckych pracovníkov. Toto odmeňovanie je napojené na vývoj priemernej mzdy v národnom hospodárstve 2 roky dozadu. Od 1.januára 2022 sa tak zdravotníkom budú zvyšovať základné zložky mzdy približne o 3,8%. V súčasnosti panuje medzi zdravotníkmi isté rozčarovanie, nakoľko ministerstvo zdravotníctva nedostalo do legislatívneho procesu návrh na zvyšovanie koeficientov pre zdravotníckych pracovníkov. Pýtame sa preto: Ako chceme zastabilizovať zdravotníkov v našich nemocniciach, keď neprišlo k zvýšeniu koeficientov? Stále čakáme na konkrétny návrh aj s finančným krytím ministerstva financií, lebo bez neho to nemá žiadny efekt.
Čo hovoríte na návrh vlády jednorázovo odmeniť zdravotníkov a zamestnancov sociálnych služieb sumou 350€?
Táto informácia bola pre nás šokujúca. Na jednej strane je chvályhodné, že boli schválené odmeny pre všetkých zdravotníkov a pracovníkov sociálnych služieb, no na druhej strane ide o veľmi nesystémový krok, pričom dlho nebolo jasné, koho všetkého sa tento príspevok bude týkať. Takisto si je potrebné uvedomiť, že zvyšovanie platov je len jedna časť mozaiky. Nemocnice teraz veľmi trápi nedostatok stredného zdravotníckeho personálu, ale nemyslím si, že len zvýšená valorizácia platov presvedčí týchto ľudí vrátiť sa. Odmeňovanie ide v ruka v ruke s pracovnými podmienkami, ktoré treba takisto v nemocniciach zlepšiť, aby nám zdravotníci neodchádzali radšej do zahraničia, kde majú aj vyššie platy a aj lepšie pracovné podmienky. Dávnejšie sme v rámci projektu mali možnosť si prezrieť zariadenia sociálnych služieb vo Viedni a pri tejto príležitosti sme si s rakúskymi kolegami vymieňali informácie o tom, koľko Sloveniek a Slovákov robí v rakúskom systéme. V tom čase tam pracovalo okolo 40-tisíc ľudí zo Slovenska. Slovensko veľmi trpí tým, že títo ľudia pracujú v zahraničí, ale aby sa to zmenilo, musela by tu byť úplne iná miera odmeňovania a pracovných podmienok. Nesmie byť situácia, že na jednu sestru pripadá na nočnej službe 25 alebo 30 pacientov, či klientov zariadení sociálnych služieb.
Médiami pred Vianocami rezonovalo aj zadržanie 2 záchranárov, ktorí protestovali voči výške svojho ohodnotenia. Ako hodnotíte tento protest?
Protest záchranárov organizovala Slovenská komora zdravotníckych záchranárov, ktorá s nami takýto postup nekonzultovala a ide o ich vlastné rozhodnutie, že si zvolili takúto formu upozornenia na nízku zárobkovú úroveň záchranárov. Náš odborový zväz má v podobe základnej organizácie pri Záchrannej zdravotnej službe Bratislava zastúpenie aj medzi záchranármi. Aj záchranári majú garantované od 1.januára 2022 navýšenie platov, ale ide len o nejakých 30€, čo je pre nich nedostatočné navýšenie. Preto na to aj poukázali pred NR SR. Čo sa týka samotného protestu, každý má mať v demokratickej spoločnosti možnosť prezentovať svoje názory, svoju nespokojnosť, takže v tomto majú určite našu plnú podporu, že sa podujali upozorniť na to, že sú nedostatočne odmeňovaní. Zákrok polície považujem, tak ako aj iní v našej spoločnosti, za nedôvodný. Vôbec nemalo k nemu prísť, pretože záchranári len slušnou formou upozornili na to, že je tu problém, a dodržiavali všetky predpisy, ktoré pandémia, aj núdzový stav vyžadovali.
Parlament v tomto období schválil aj novú reformu nemocníc. Aký je postoj vášho zväzu k schválenej reforme?
Zatiaľ sme k reforme neprijali konkrétne stanovisko. Musíme sa oboznámiť so všetkými podmienkami, rozkrokovaním reformy. Verím, že v dohľadnej dobe sa začnú diať niektoré pozitívne kroky, ktoré by reforma mala priniesť. Náš odborový zväz aj v minulom období podporoval stratifikáciu nemocníc ministerky Kalavskej. Dlhodobo vidíme nedostatok zdravotníckeho personálu. Vidíme, že všetky nemocnice chcú robiť všetky výkony, čo nie je možné pri tomto nedostatku personálu, a nespokojnosť občanov so slovenským zdravotníctvom pretrváva. Slovensko sa v rámci OECD nachádza na veľmi nelichotivých stupňoch rebríčka poskytovania zdravotnej starostlivosti. Žiaľ, Covid-19 všetko ešte viac nabúral. Biela medicína išla bokom a ľudia dnes čakajú na svoje zákroky a operácie veľmi dlho, niektorí sa možno týchto zákrokov ani nedožijú. Tému objektivizácie nemocničnej siete považujem za nezvratnú, čoho dôkazom je aj fakt, že po neúspechu za ministerky Kálavskej sa vrátila aj v súčasnom období. Momentálne nemáme celkom ucelené informácie, ako bude táto reforma prebiehať. Minister zdravotníctva Lengvarský uistil, že nepríde k zrušeniu nemocníc ako takých, ale že má prísť k reprofilizácii lôžkovej skladby. To v praxi bude znamenať, že niekde dôjde k zrušeniu napríklad gynokologicko-pôrodníckeho oddelenia, ale naopak vo väčšom meste, kde sú aj pracovníci zručnejší, bude pôrodov viac. Nie je potrebné, aby takéto oddelenie bolo v každej nemocnici, pretože sa stáva, že v takýchto nemocniciach nemajú ani 200 pôrodov za rok, čo je menej ako 1 pôrod na deň v roku. Je potrebné urobiť poriadok aj v ambulantnej sfére. To musí ísť v ruka v ruke so situáciou v nemocniciach. Vítam, že sa konkrétne rozhodnutia, ktoré oddelenia sa zrušia, odložili až na rok 2023, čiže bude celý rok na to, aby sa mapovali výkony na jednotlivých pracoviskách. Samozrejme, panuje nevôľa u starostov a primátorov, z ktorých nikto nechce, aby v ich obci prišlo k redukcii. Ale podmienky nedostatku zdravotníckeho personálu nás k tomu aj tak prinútia. Pre nás, ako zástupcov zamestnancov, bude kľúčové, aký bude mať reforma dopad na zamestnanosť ľudí, ktorí tam pracujú. Veková štruktúra stredného zdravotníckeho personálu nie je veľmi perspektívna a optimistická, vekový priemer sestier je nad 50 rokov. Mladá generácia len vo veľmi malej miere absolvuje stredné zdravotnícke školy, čo je veľká škoda, pretože práve v oblasti zdravotníctva je perspektíva zamestnanosti. Samozrejme, je to náročná práca fyzicky aj psychicky, človek sa musí celoživotne vzdelávať. Čiže naozaj, ten, kto sa rozhodne ten odbor vyštudovať, musí mať k nemu aj vzťah.
rozhovor s predsedom SOZ ZaSS Mgr. Antonom Szalayom, zverejnený v epraca.sk