REVOLÚCIA KLOPE NA DVERE
Debata o zavedení štvordňového týždňa sa podobá na kampaň, ktorá v 20. storočí zaviedla, pre nás už bežný, dvojdňový víkend. Túto tému KOZ SR otvorila už pred pandémiou, avšak až koronakríza ukázala, aká akútna je iniciácia serióznej odbornej a verejnej diskusie.
Digitalizácia, robotizácia, klimatické zmeny a v ostatnom období aj spomínaná pandémia a ekonomické a migračné krízy s vysokou pravdepodobnosťou zmenia storočnú „tradíciu“ osemhodinového pracovného času. Viaceré krajiny a firmy už experimentujú so skrátením pracovného času, či dokonca so zavedením 4-dňového pracovného týždňa.
Výsledky tých krajín, ktoré si vyskúšali experiment s trojdňovým víkendom, naznačujú, že spokojní môžu byť nielen zamestnanci, ale aj firmy. Ich skúsenosti ukazujú, že okrem zvýšenia kvality života ľudí, skracovanie pracovného času vedie k tomu, že zamestnanci odvedú svoju robotu efektívnejšie a zvládnu jej viac.
Na Slovensku je téma skracovania pracovného času o to aktuálnejšia, pretože patríme medzi krajiny, kde sa pracuje výrazne viac ako v mnohých krajinách Európy. Zároveň u nás zatiaľ stále prevláda mylná predstava, že čím viac hodín odpracujeme, tým sme produktívnejší. Slovenský ekonomický model, ktorý je postavený na nízkych mzdách a vysokom počte odpracovaných hodín, považujeme za prežitok, ktorý je potrebný prekonať.
Odolnosť zamestnávateľov voči skracovaniu pracovného času nie je nová. V histórii bol na kratšiu pracovnú dobu vždy nesprávny čas. Faktom však je, že keby o pracovných podmienkach rozhodovali zamestnávatelia sami, väčšina ľudí na Slovensku by stále pracovala 12 hodín denne šesťkrát do týždňa.
Na Slovensku sa už niekoľko zamestnávateľov, i politikov, stotožnilo s myšlienkou skráteného pracovného týždňa. Avšak, ako ukázala realita ich ponímania tohto trendu, stlačenie 5-dňového pracovného týždňa do 4 dní totiž v žiadnom prípade neznamená skrátenie pracovného času, pretože zamestnanec stále strávi v práci rovnaký počet hodín.
Stlačenie piatich pracovných dní do štyroch v žiadnom prípade neprinesie lepšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, zamestnanec tým nedostane viac voľného času – času pre seba, rodinu a záujmy.
Pokladáme za dôležité diskusiu k zmene nastavenia systému pracovného času orientovať aj na iné, nemenej dôležité oblasti pracovného života každého zamestnanca. Kratší pracovný týždeň v našom ponímaní znamená aj zníženie stresu, zvýšenie produktivity, zvýšenú spokojnosť a lojalitu zamestnancov, či pozitívny vplyv na fyzické a duševné zdravie zamestnancov.
KOZ SR od otvorenia odbornej i verejnej diskusie presadzuje model reálneho skrátenia pracovného času, čiže redukciu odpracovaných hodín denne, a to pri zachovaní rovnakej mzdy a benefitov, ako aj pracovného zaťaženia.
Preto aj našou konferenciou z cyklu o budúcnosti práce v 21. storočí otvárame na pôde odborov odbornú diskusiu o predpokladoch a východiskách skracovania pracovného času v súčasnej digitálnej a hospodárskej transformácii, o zamestnaneckom prostredí a legislatívnom postupe nastavenia 4-dňového pracovného týždňa.
(Informáciu o prihlásení prosíme zaslať na e-mailovú adresu: sekretariat@sozzass.sk ).
Informácie z konferencie:
Uhlerová: Vzhľadom na tieto zmeny bude skrátenie pracovnej doby nevyhnutnosť!
Od budovateľského socializmu, cez divoký kapitalizmus až k digitálnym fuškám